Hramadstva77

Hniłoje, zatoje niadoraha. Jak papuliscki ŭkaz Łukašenki ab abmiežavańni nacenki ŭpłyvaje na ŭsich udzielnikaŭ łancužka pastavak harodniny

Dakumientami, jakija demanstrujuć absurdnyja biznes-schiemy ŭ sielskaj haspadarcy, z «Našaj Nivaj» padzialiŭsia Biełpoł. 

U Biełarusi jość takaja reč jak stabilizacyjnyja fondy. Heta rezierv siezonnaj pradukcyi (biełakačannaja kapusta, bulba, morkva, buraki, cybula i jabłyki), jakaja składzirujecca ŭ sprahnazavanym čynoŭnikami abjomie (sioleta i letaś — 122,8 tysiačy ton), kab zimoj dastavać jaje adtul i pastaŭlać u sietki, biudžetnyja arhanizacyi, ustanovy charčavańnia.

Kali hetyja zapasy ŭ mižsiezońnie nie paśpiavajuć vykarystać, to z dazvołu abłvykankamaŭ možna pradać ich kudyści jašče. Naprykład, pierapracoŭčym zavodam ci za miažu.

70% adhruzak u stabilizacyjnyja fondy robiać pryvatniki, a nie dziaržava, bo dziaržava svaju ziamlu vykarystoŭvaje pad inšyja kultury.

Dziaržava pieražyvaje nie tolki pra toje, kab u mižsiezońnie ŭ biełarusaŭ było što pajeści. Jana piačecca jašče i pra toje, kab heta było tanna. Papulisckaj pastanovaj №713 ad 19 kastryčnika 2022 hoda Alaksandr Łukašenka ŭvioŭ abmiežavańnie maksimalnaj nacenki na sacyjalna značnyja tavary, u pieralik jakich traplaje i siezonnaja pradukcyja. 

I voś «Naša Niva» atrymała ad «Biełpoła» niekatoryja dakumienty Ministerstva antymanapolnaha raźvićcia i handlu (MARH), Ministerstva sielskaj haspadarki i handlovych sietak, jakija ilustrujuć i pramiežkavy vynik papulizmu, i abjom namahańniaŭ dziaržaparatu dla jaho padtrymki.

My pierakažam hetyja dakumienty tak, kab pieradać karcinu pakut usich udzielnikaŭ handlovaha łancužka i kantraloraŭ nad imi. 

Fiermiery adšyvajuć sietki

Voś, naprykład, adna bujnaja rytejłavaja sietka skardzicca ŭ Minhandlu, što da ŭviadzieńnia 713-j pastanovy joj udavałasia zakryvać 80% svaich mižsiezonnych patreb pastaŭkami sa stabfondaŭ, damovy ab čym składajucca zahadzia.

Z kožnym siezonam pracent usio mienšaŭ, u vyniku padpisany abjom na hetaje mižsiezońnie — usiaho 12% ad zapatrabavanaha.

«Na siońnia bulba — 30%, kapusta b/k — 15%, morkva — 12%, burak — 10%, cybula — 14%, jabłyki — 0%», — havorycca ŭ dakumiencie.

Skardzicca i inšaja handlovaja sietka: «Stanam na 22 kastryčnika 2024 zapasy na składach bulby — na 2 dni, kapusty — na 1 dzień, morkvy — na 6 dzion […] Padčas pieramovaŭ atrymany admovy ŭ pastaŭkach […]».

Situacyja niebyvałaja. Vytvorcy amal nikoli nie mohuć dazvolić sabie «pasłać» sietku. Naadvarot, u siońniašnim śviecie ty tolki pry dostupie da palicy možaš narmalna płanavać svaju finansavuju budučyniu.

Dyk čamu tak zdaryłasia, što bulby zastałosia na dva dni? 

«My b rady pastaŭlać u biełaruski rytejł, dy tolki ekanamičnaha sensu ŭ hetym niama», — tłumačyć «Našaj Nivie» fiermier i dadaje kantekst. 

Ciopłaja viasna 2024-ha rana raspružyniła viehietacyju raślin paśla zimy. Ale ŭ mai pa poŭdni siaredniaj pałasy Rasii prajšlisia marazy i zabili rannija hatunki sadaviny i aharodniny, jakija tak niesvoječasova zahadzia pačali kvitnieć.

Pryrodnaja anamalija ŭzdybiła ceny na sielhaspradukcyju ŭ Rasii. U Biełarusi, darečy, zdaryłasia prykładna takija ž prablemy, tolki ŭ mienšym maštabie. I pastaŭlać u biełaruskija sietki było b nie mienš vyhadna — bo łahistyka praściejšaja.

Ale fiermiery karystacca kanjunkturaj nie mohuć — zhodna z pastanovaj №713, pamier handlovaj nadbaŭki abmiežavany. U vyniku rentabielnaść nie taja, jakuju chaciełasia b atrymać. Tamu tavar honiać na Rasiju.

Sietki zastajucca vinavatyja

«Našaj Nivie» raskazvajuć pra ekstravahantnyja schiemy, kali vytvorca fiktyŭna pastaŭlaje svaju pradukcyju ŭ Rasiju, a potym, užo z pažadanaj dla siabie maržynalnaściu, pierapradaje harodninu z rasijskaj jurydyčnaj asoby ŭ biełaruskuju sietku.

Sama bulba pry hetym nikudy ź biełaruskaha składa nie vyjazdžaje, padarožničajuć tolki dakumienty. Sietki razumiejuć prablemy vytvorcy i vymušany mirycca z takim stanam rečaŭ. Ale i tut uźnikaje prablema.

U Biełarusi isnujuć patrabavańni da najaŭnaści na palicach biełaruskich tavaraŭ. Hetak zvany «abaviazkovy asartymientny pieralik». I kali bulba na palicy tolki pa dakumientach rasijskaja, a pa sutnaści — biełaruskaja, heta ŭsio roŭna parušeńnie. Sietku budzie čakać štraf ad Minhandlu.

«Nie dapuskać zvužeńnia asartymientu bulby, harodniny i jabłykaŭ ajčynnaj vytvorčaści […] Pastrožyć kantrol za najaŭnaściu ŭ handlovych abjektach sadavinnaj i harodninnaj pradukcyi ajčynnaj vytvorčaści», — havorycca ŭ atrymanym nami liście ad MARH da rytejłavych sietak.

Kab paźbiehnuć štrafu, sietki pišuć skarhi, što im nie pastaŭlajuć harodninu — strachujucca, chodziać pieršymi. 

Tady čynoŭniki praz svaich kaleh u abłvykankamach cisnuć na vytvorcaŭ, kab tyja pieradusim zakładvali pradukcyju ŭ stabilizacyjnyja fondy dla realizacyi ŭnutry krainy, a ŭžo ŭ druhuju čarhu dumali ab eksparcie.

Vytvorcam pierakryvajuć mahčymaść svabodna ekspartavać u Rasiju — z kastryčnika «ŭ metach paŭnavartasnaha zabieśpiačeńnia ŭnutranaha rynku ŭ mižsiezonny pieryjad vyvaz biełakačannaj kapusty, jabłykaŭ i cybuli za miežy krainy budzie ažyćciaŭlacca pa razavych licenzijach […] Upaŭnavažanyja orhany buduć prymać rašeńni ab vydačy licenzii sychodziačy z apieratyŭnaha analizu svabodnych resursaŭ […]». 

Vytvorcy vymušany zakładać pradukcyju ŭ stabfondy i pradavać jaje biełaruskim sietkam. A tolki astatniaje pradavać na ekspart.

Prablema vyrašana? Usio ž nie zusim….

Hniłoje, zatoje tannaje

U adnym z atrymanych dakumientaŭ čytajem nastupnaje: «Pry ŭzhadnieńni zajavaŭ vytvorcaŭ na ekspart kapusty, cybuli i jabłykaŭ kiravacca pryncypam pieršačarhovaj zakładki jakasnaj pradukcyi tavarnych hatunkaŭ u stabfondy na mižsiezonny pieryjad 2024/2025», — pastanaŭlaje MARH. 

Hetuju frazu treba rasšyfroŭvać tak, što vytvorcy stali składvać na zimu harodninu kiepskaj jakaści, jakoj miesca nie tam, a ŭ śvinym karycie. Ale vy prosicie ŭ nas abjomy — my damo vam abjomy. A narmalnaje ŭsio roŭna pradadzim tudy, dzie vyhadna. Kali što — skažam, što samo papsavałasia.

Hety chitryk, praŭda, doŭha nie moža być u tajnie, tamu što siezon uradžaju ŭžo skončyŭsia, i pastaŭki viaducca sa stabilizacyjnych fondaŭ. Ale i dakazać jahonuju namieranaść składana, treba litaralna kab niechta stajaŭ i praviaraŭ jakaść. Zatoje cana adpaviadaje jakaści.

Takim čynam, jakaja situacyja ciapier:

Minsielhas pavinien u žyvym režymie navodzić daviedki ab tym, ci jość u sielhasarhanizacyjach i ŭ fiermieraŭ svabodnyja bulba, kapusta, morkva, burak, cybula i jabłyki. A kali znojdzie ich, to infarmuje Minhandlu, kab toje prymušała fiermieraŭ zaklučać damovy ź sietkami;

Abłvykankamy pavinny štotydzień (pa piatnicach) pieradavać danyja ŭ Minhandlu ab tym, jak zaklučajucca damovy i zakładki bulby, harodniny i jabłykaŭ u stabilizacyjnyja fondy na mižsiezonny pieryjad 2024/2025. A taksama praviarajuć, ci nie hniłuju harodninu fiermiery z pomsty zakłali ŭ stabfondy;

Fiermiery pavinny — pad kantrolem abłvykankamaŭ — nie źmianiać umovy pastaŭki, nie admaŭlacca ad pastavak, nie skasoŭvać damovy ź sietki na pastaŭku pradukcyi, na jakuju dziejničajuć maksimalnyja adpusknyja ceny;

Narešcie, sietki pavinny nie dapuskać zvužeńnia asartymientu bulby, harodniny i jabłykaŭ ajčynnaj vytvorčaści. 

Adnym słovam, usie pry spravie, ale nichto nie ŭ vyjhryšy. 

Kamientary7

  • Bienia
    06.12.2024
    Raspriedielitieli ŝiedrot chotiat ostavaťsia na vieršinie piŝievoj ciepi.
  • Kryvianka
    06.12.2024
    Bienia , Padsvinak u chlavie taksama ličyŭ siabie viaršyniaj, ale pad Rastvo pajšoŭ na kiłbasu. Heta budzie i ź dziaržaŭnymi padsvinkami.
  • Aleks
    06.12.2024
    "Tolko vziałsia za jajca, kak srazu mołoko propało."
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Pamior palitviazień Valancin Štermier. «Ledź chadziŭ paśla insultu — a jaho kinuli ŭ ŠIZA»7

Pamior palitviazień Valancin Štermier. «Ledź chadziŭ paśla insultu — a jaho kinuli ŭ ŠIZA»

Usie naviny →
Usie naviny

Vieteranu z Hrodna 97 hadoŭ — u 1945-m achoŭvaŭ most pad Nižnim Noŭharadam, a paśla vajny zmahaŭsia z «banderaŭcami»19

Anarchistu ŭ Rasii dali 16 hadoŭ za padpał vajenkamata. Jon źbieh u Biškiek, jaho złavili i departavali

Brusel płanuje skaracić dyppiersanał u Biełarusi11

Čarhovy biełaruski trenier uznačaliŭ kiprski «Arys»

Kolki šenhienskich viz atrymali biełarusy ŭ 2024 hodzie i jakija krainy ich čaściej vydajuć?9

Adzinaccać hadoŭ Łukašenka raźvivaje harady-spadarožniki. Pakul atrymlivajecca nie vielmi

U ES uzhadnili admienu štampaŭ na miažy Šenhienu1

Ludzi ŭ šoku ad taho, kolki kaštuje vosiem dzion płyć pa rekach Paleśsia na ciepłachodzie «Biełaja Ruś»13

Biełarus znajšoŭ na nabytym učastku dziŭnyja rečy na vypadak apakalipsisu1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamior palitviazień Valancin Štermier. «Ledź chadziŭ paśla insultu — a jaho kinuli ŭ ŠIZA»7

Pamior palitviazień Valancin Štermier. «Ledź chadziŭ paśla insultu — a jaho kinuli ŭ ŠIZA»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić