Hramadstva

Pamior Aleś Mikałajčanka

U Barysavie pamior vieteran biełaruskaj niezaležnaj žurnalistyki Aleś Mikałajčanka, paviedamili jahonyja kolišnija kalehi ŭ sacsietkach. Jamu było 79 hadoŭ. 

Aleś Mikałajčanka (treci źleva) z Marysam Čakłajsam z Łatvii, Valancinam Askockim z Rasii, Vasilom Bykavym i Hienadziem Buraŭkinym padčas praviadzieńnia ŭ Minsku 18-20 traŭnia 1994 hoda Mižnarodnaha kanhresa ŭ abaronu demakratyi i kultury «Posttatalitarnaje hramadstva: asoba i nacyja» 

Da nacyjanalnaj idei Mikałajčanka pryjšoŭ jašče ŭ studenckija hady. Piśmieńnik Ivan Łaskoŭ (1941-1994) zhadvaŭ u svajoj aŭtabijahrafii pra svajo asabistaje ŭśviedamleńnie: 

«Pavarot da svajho, rodnaha adbyŭsia naturalna. U niejkaj stupieni hetamu paspryjała i toje, što ŭ našym pakoi na kolišniaj Parkavaj mahistrali [ciapier praśpiekt Pieramožcaŭ. — Red.] žyŭ Aleś Mikałajčanka. Vučyŭsia jon na ruskim adździaleńni i pisaŭ vieršy taksama pa-rusku, ale da biełaruščyny byŭ prychilny. Jahony baćka pracavaŭ pieršym sakratarom Białynickaha rajkama partyi. Aleś, nie afišujučy svaich nacyjanalnych aryjenciraŭ, spakvala pierachodziŭ u razmovach u pakoi, a potym i ŭ tvorčaści na rodnuju jamu baćkoŭskuju movu…»

Inšy viadomy piśmieńnik, aŭtar histaryčnych ramanaŭ Leanid Dajnieka (1940-2019) taksama zhadvaŭ u svaich uspaminach: 

«My zaŭsiëdy chadzili ŭtraich: Łaskoŭ, Saša (Aleś) Mikałaĭčanka i ja; pryčym, Łaskoŭ išoŭ papieradzie, a my, vysakarosłyja bambizy, šparyli za im. Nas abjadnoŭvała toje, što my pačynali pisać pa-rusku, a potym pieraĭšli na biełaruskuju movu, i było heta nie ŭ časy tak zvanaha Adradžeńnia, Narodnaha Frontu i Paźniaka, a jašče ŭ 1968 hodzie, za 17 hadoŭ da libierała Harbačova».

Hetyja nacyjanalnyja aryjenciry Mikałajčanka pranios praz usio žyćcio, niezdarma jahonaje proźvišča ŭ 1989 hodzie prysutničała siarod siabroŭ Minskaj haradskoj rady novastvoranaha Tavarystva biełaruskaj movy, u pracy jakoha jon aktyŭna udzielničaŭ i ŭ nastupnyja hady.

U 1990-ja hady Aleś Mikałajčanka byŭ sustaršynioj Asacyjacyi svabodnych srodkaŭ masavaj infarmacyi. U 1995 hodzie staŭ adnym z 38-mi suzasnavalnikaŭ Biełaruskaj asacyjacyi žurnalistaŭ, siabram praŭleńnia arhanizacyi.

Paśla pracavaŭ karespandentam «Radyjo Svaboda» pa Minskaj vobłaści, u niezaležnych hazietach «Salidarnaść» i «Borisovskije novosti».

«Pracavali razam u «Barysaŭskich navinach». Mikałajčanka takija dobryja adnosiny z barysaŭskimi miantami naładziŭ, što ŭvieś ekskluziŭ źlivali jamu, a nie ŭ dziaržaŭnuju rajonku. Redaktarku «rajonki» heta duža biasiła, štoraz patrabavała spynić davać Mikałajčanku infarmacyju», — uspomniŭ pra supracu ź im žurnalist Źmicier Pankaviec.

Akramia žurnalisckaj pracy, Aleś Mikałajčanka pisaŭ vieršy, z 2006 hoda byŭ siabram Sajuza biełaruskich piśmieńnikaŭ. U 2014 hodzie vydaŭ zbornik vieršaŭ «Skryžali».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Kamandzir RDK Dzianis Kapuścin žyvy. Jaho śmierć była insceniroŭkaj9

Kamandzir RDK Dzianis Kapuścin žyvy. Jaho śmierć była insceniroŭkaj

Usie naviny →
Usie naviny

U Homieli para zarehistravała svoj šlub u kaściumach Dzieda Maroza i Śniahurki3

U centry Minska znoŭ vystraiłasia vializnaja čarha. Pa što hetym razam?10

Minabarony Rasii tolki praz dva dni paśla zajavy pra ataku dronaŭ na pucinskuju rezidencyju niešta pra jaje raskazała1

U Finskim zalivie znoŭ paškodzili kabiel, jaki źviazvaje Finlandyju i Estoniju2

Što pahladzieć u navahodniuju noč? Alternatyŭnaja prahrama pieradač na YouTube11

Voś tak vyhladaje pientchaŭs za $1 000 000 kala płoščy Pieramohi ŭ Minsku13

Siarod «ekstremistaŭ», jakich Łukašenka pamiłavaŭ pad Novy hod, jość i chatnija chimiki1

Vialikaje rabavańnie banka ŭ Hiermanii. Jak złačyncy skarystali Kalady i abčyścili amal usie jačejki3

Vyjšaŭ z načnoha kłuba i źnik. U Minsku piatyja sutki šukajuć chłopca3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kamandzir RDK Dzianis Kapuścin žyvy. Jaho śmierć była insceniroŭkaj9

Kamandzir RDK Dzianis Kapuścin žyvy. Jaho śmierć była insceniroŭkaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić