Zdaroŭje44

U jaki momant žančynie, jakaja naradžaje, treba vyklikać chutkuju? Mierkavańnie akušera-hiniekołaha i doktara chutkaj dapamohi

Da jakoha momantu ciažarnaja žančyna moža zastavacca doma, kab u vyniku rody nie pieratvarylisia ŭ kino z honkami pa horadzie i źjaŭleńniem dziciaci na śviet u mašynie?

Viktoryja Maćvijenka i doktar chutkaj dapamohi Aleh. Skrynšot videa

Akušer-hiniekołah ź Minska Viktoryja Maćvijenka viadzie papularny błoh, dzie raspaviadaje pra ciažarnaść i rody. Niadaŭna da jaje źviarnuŭsia doktar Aleh, jaki pracuje na chutkaj dapamozie, i zaklikaŭ paprasić biełarusak pierastać naradžać u mašynie chutkaj dapamohi.

Viktoryja zrabiła z Aleham hutarku dla svajho YouTube-kanała.

Doktar zhadaŭ samyja dziŭnyja vypadki sa svajoj praktyki, kali ciažarnyja vyklikali chutkuju dapamohu. Naprykład, była žančyna, jakaja patelefanavała ŭ 103 praz dreny son — joj pryśniłasia, byccam u jaje adbyŭsia vykidyš. Potym vyśvietliłasia, što ŭsio dobra.

— Samyja ekstraardynarnyja vypadki — kali žančyna z zališniaj vahoj vyklikaje chutkuju i skardzicca, što mocna balić žyvot. A kali pačynaješ ahlad, vyśviatlajecca, što tam ciažarnaść kala 34 tydniaŭ. I jana kaža: «Voś, hazy niejkija», — a heta ŭžo varušeńnie płoda.

Viktoryja Maćvijenka paćvierdziła, što takija vypadki ŭ Biełarusi sapraŭdy byvajuć. Da jaje ŭ radzilniu taksama pryvozili naradžać žančynu, jakaja nie viedała pra svaju ciažarnaść.

Aleh krytykuje žančyn, jakija, kali adčuli, što pačalisia rody, nie adrazu vyklikajuć chutkuju.

Ale Viktoryja Maćvijenka adznačaje, što, pa-pieršaje, ad momantu pieršych schvatak da aktyŭnaha pracesu moža prajści 8-10 hadzin, tamu jechać adrazu ŭ radzilniu asablivaha sensu niama. A pa-druhoje, sapraŭdy byvajuć imklivyja rody, jakija adbyvajucca vielmi chutka, — i pradkazać takoje zahadzia niemahčyma.

Što lepš rabić žančynie, jakaja pačała naradžać — telefanavać u chutkuju ci vyklikać taksi i samoj jechać u radzilniu?

U doktara chutkaj adkaz adnaznačny: jon śćviardžaje, što pryhožaj karcinki jak u kino, kali taksist na maksimalnaj chutkaści lacić u radzilniu, nie budzie.

— Zrazumiejcie, što, kali ŭ vas mocnyja schvatki, chutčej za ŭsio taksist spynicca i vykliča vam chutkuju dapamohu. Sapraŭdy byŭ taki vypadak: žančyna vyklikała taksi da radzilni, pačała naradžać prosta ŭ mašynie — i taksist spyniŭsia i patelefanavaŭ u chutkuju. Pašancavała, što spynilisia jany litaralna ŭ 200 mietrach ad padstancyi chutkaj dapamohi. Nie maje značeńnie, chto vas viazie: muž, tata, siabar… Kali čałaviek pabačyć, što vy voś-voś narodzicie, jon spužajecca. Jon nie budzie lacieć na maksimalnaj chutkaści, bo heta niebiaśpiečna.

Viktoryja ź im pahadžajecca:

— Pa-pieršaje, chutkaja viazie vas ź mihałkami. Pa-druhoje, doktar papiaredžvaje radzilniu, kab tam vas užo čakali i ŭsie byli hatovyja.

Nakont taho, kali ŭsio ž idealna ciažarnaj telefanavać u 103, mierkavańni miedykaŭ razyšlisia.

Doktar chutkaj dapamohi ličyć:

— Kali adyšli kalapłodnyja vody, užo treba pačynać spakojna rychtavacca — sabrać sumki, patelefanavać blizkim, kab skazać: «Ja chutka budu naradžać». Kali vy pačynajecie adčuvać schvatki, možacie vyklikać chutkuju. My pryjedziem i spakojna adviaziom vas u stacyjanar.

Doktar chutkaj dapamohi rekamienduje nie čakać taho momantu, kali ŭžo ciažka tryvać bol — u hetym vypadku, jość ryzyka, što chutkaja dapamoha, kali pryjedzie, budzie prymać rody ŭ kvatery.

— Byvajuć vypadki, kali havorać pa telefonie, što schvatki kožnuju chvilinu. Tut zrazumieła, što chutkaja nie paśpieje dajechać.

Ale Viktoryja, jakaja pracuje ŭ radzilni, ź im nie zusim zhodna.

— Ci treba na samaj pieršaj schvatcy jechać u radzilniu? Vialikaja častka žančyn naradžaje doŭha i manatonna, vielmi pavolna praces nabiraje abaroty. Schvatki mohuć być i trenirovačnymi.

Viktoryja ličyć, što dla žančyny pryjechać u radzilniu ŭ samym pačatku radavoj dziejnaści nie samy lepšy varyjant. Tamu što doma jość mahčymaść rassłabicca i ŭ bolš spakojnym stanoviščy pražyć schvatki.

— Nichto vas nie asudzić, kali vy pryjedziecie adrazu ž. Heta narmalna. Ale ŭ cełym, kali schvatki pačynajucca pavolna, vas bolš ničoha nie turbuje, vy adčuvajecie varušeńni dziciaci, vy možacie pabyć doma.

Akušer-hiniekołah kaža, što doma možna być da taho momantu, kali intervał pamiž schvatkami budzie składać 5 chvilin. Ale heta datyčycca tolki pieršych rodaŭ. Va ŭsich nastupnych vyjazdžać u radzilniu nieabchodna raniej (kali intervał 10 chvilin), tamu što pa statystycy jany prachodziać bolš imkliva.

— Padčas trecich rodaŭ moža nie być kłasičnych schvatak: schapiła-adpuściła. Moža vielmi mocna pačać ciahnuć žyvot — heta taksama nahoda jechać u radzilniu. Vy možacie dumać: «Ja jašče nie naradžaju», a tam užo poŭnaje raskryćcio.

Jość i jašče niuans:

— Kali ŭ žančyny maleńki pramiežak pamiž rodami (da 3 hadoŭ), jana taksama moža naradzić vielmi chutka. Tamu, kali ŭ vas rody byli paŭtara-dva hady tamu, možna jechać u radzilniu adrazu ž, kali vy adčuli, što schvatki rehularnyja.

Ale hałoŭnaj mierkaj Viktoryja nazyvaje emacyjanalny stan žančyny:

— U nas niama mety siadzieć jak maha daŭžej doma. Kali vam tryvožna, niespakojna, chvalujuča, vyklikajcie chutkuju i jedźcie ŭ radzilniu.

Kamientary4

  • Chutkaja
    10.03.2025
    Oleh etot maksimalno nieprijatnoje vpiečatlenije proizvodit. Hrustno, čto u vrača skoroj niet minimalnoho poniatija toho, čto, kak i počiemu proischodit v rodach
  • Bububu
    10.03.2025
    Paŭlik, nu skažy dziakuj, što choć niešta daviedaŭsia. A to mnie niešta zdajecca, što IQ u takich kamientataraŭ nižej za plintus
  • Niefanatka
    10.03.2025
    [Red. vydalena]

Ciapier čytajuć

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?4

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

Stała viadoma, jakim moža być «lohki pieršy krok» Trampa, kali Rasija praihnaruje jahony ultymatum4

Siarhiej Bulba nazvaŭ rospusk «Paspalitaha rušeńnia» «hłybinnym pierafarmatam»

BDU padvioŭ vyniki ŭstupnaj kampanii. Stali viadomyja samyja papularnyja śpiecyjalnaści

Rasija razhladaje prapanovu ab «pavietranym pieramirji» z Ukrainaj, ale biez spynieńnia vajny10

Navukoŭcy vyśvietlili, čamu ŭ Cichim akijanie vymierli miljardy marskich zorak4

Biełarus znajšoŭ manietu I stahodździa. Ci možna na joj uzbahacicca?2

Tramp zajaviŭ, što, «napeŭna», nie pojdzie na treci termin2

«Fłahštok» skłaŭ kartu načnych pralotaŭ dronaŭ nad Homielščynaj. Situacyja niezvyčajnaja6

Pamior były prezident Rumynii, jaki adyhraŭ klučavuju rolu pry źviaržeńni Čaŭšesku

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?4

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić