Zdareńni1313

Ekśpiert pra źniknieńnie amierykanskich vajskoŭcaŭ u Litvie: Jość try viersii

Aficer zapasu i ekśpiert u śfiery abarony Darus Antanajcis u intervju telekanału LNK raspavioŭ pra asablivaści palihona i mahčymyja pryčyny trahiedyi, piša Delfi.lt.

Siońnia na palihon pryjechaŭ prezident Litvy Hitanas Naŭsieda (u ciomnaj kurtcy). Fota z fejsbuka Hitanasa Naŭsiedy

«Padbrodski palihon — heta centralny palihon litoŭskaj armii, samy vialiki, tut pravodzicca bolš za ŭsio vučeńniaŭ. Heta vialikaja terytoryja, padzielenaja na mienšyja ŭčastki, dzie prachodziać treniroŭki. Asnoŭnaje pole — dla stralby, bolš za 10 hiektaraŭ adkrytaj miascovaści, dzie možna stralać z roznaj zbroi. Vakoł šmat lasoŭ, uzhorkaŭ, jość bałoty, rečki, aziorcy. Miascovaść vielmi raznastajnaja. Jość navat zona dla «boju ŭ horadzie» — zbudavany nievialiki nasieleny punkt», — raskazaŭ Antanajcis.

«Zaŭsiody možna vybrać adpaviedny ŭčastak dla vučeńniaŭ. Toje miesca, dzie źnikła broniemašyna — bałota», — padkreśliŭ jon.

Razmova idzie pra husieničnuju braniavanuju ramontna-evakuacyjnuju mašynu, pryznačanuju dla evakuacyi ciažkaj techniki z pola boju. Mašyna pabudavana na bazie staroha tanka M60, ź jakoha źniali viežu i ŭstalavali labiodku dy inšaje abstalavańnie. U kuzavie, jaki taksama braniavany, mohuć źmiaścicca 3—4 čałavieki.

Antanajcis adznačyŭ, što dakładna nie viedaje, što adbyłosia, ale prapanavaŭ try mahčymyja viersii:

  • Vajskoŭcy patanuli razam z mašynaj.
  • Jany vybralisia z mašyny, ale patanuli z-za broniekamizelek, botaŭ i, mahčyma, zbroi.
  • Napałochanyja vajskoŭcy dabralisia da bieraha i ciapier chavajucca.

Taksama ekśpiert padkreśliŭ, što ruch na palihonie adbyvajecca pa stroha ŭstanoŭlenych praviłach:

«Nielha prosta tak źjazdžać z darohi — heta i praviły achovy pryrody, i techničnyja patrabavańni. Nie ŭsie darohi vytrymlivajuć takuju ciažkuju techniku. Naŭrad ci ich metaj było zajechać u bałota. Nichto nie moh addać zahad jechać prosta tudy».

Jon adznačyŭ, što ŭ takich vypadkach zaŭsiody važnaja papiaredniaja raźviedka miascovaści:

«My ŭžo bačyli z karotkich videa z Ukrainy, što technika časam hruźnie. Heta značyć, što nie była praviedziena raźviedka, nie acanili ŭmovy, pasłali techniku tudy, dzie jana nie prajedzie. A heta niedapuščalna — nielha pasyłać sałdat tudy, dzie jany nie tolki nie prajeduć, ale i mohuć zahinuć».

Na zakančeńnie Antanajcis adznačyŭ, što hetaj historyjaj «vidavočna skarystajecca rasijskaja prapahanda».

Kamientary13

  • Žvir
    28.03.2025
    "Heta značyć, što nie była praviedziena raźviedka, nie acanili ŭmovy, pasłali techniku tudy, dzie jana nie prajedzie. A heta niedapuščalna...", - pad durakoū kosiac`...
  • Maksim Dizajnier
    28.03.2025
    Budiem nadiejaťsia, čto chłopcy prosto nažraliś, utopili tank, i śbiežali, čtoby nie siesť.
  • Hanka
    28.03.2025
    Dyk što, metałašukalniki nia mohuć znajści ŭ bałocie čatyroch čałaviek z zbrojaju i inšymi metaličnymi elementami ci što? Ci tam hłybinia bałota da jadra Ziamli?

Ciapier čytajuć

U Italii adkryli zimovyja Alimpijskija hulni FOTY1

U Italii adkryli zimovyja Alimpijskija hulni FOTY

Usie naviny →
Usie naviny

U Maskvie rasstralali namieśnika kiraŭnika HRU10

Samaja chałodnaja noč siońnia była ŭ Mścisłavie, ale ŭsiaho minus 11,8°S

Vyjšaŭ trejler sieryjała Haja Ryčy pra maładoha Šerłaka Chołmsa2

Cehła na plitach, «maržy» i tancy niazłomnaści. Jak ludzi ŭ Kijevie vyžyvajuć, kali ŭ kvatery 0 hradusaŭ3

Kiroŭcu aŭtobusa z Mahilova adpravili za kraty za łajki ŭ «Adnakłaśnikach»1

Jahor Šaranhovič straciŭ niekalki zuboŭ u matčy z «Edmantanam»2

Siońnia ŭ Amanie adbuducca pieramovy ZŠA i Irana. Ci dapamohuć jany praduchilić vajnu?

Siońnia pačynajucca Zimovyja Alimpijskija hulni

«Leha» abviaščaje revalucyju: prezientavanaja sistema, jakaja ažyŭlaje kubiki biez smartfonaŭ. Voś jak jana pracuje i kolki kaštuje1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Italii adkryli zimovyja Alimpijskija hulni FOTY1

U Italii adkryli zimovyja Alimpijskija hulni FOTY

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić