Hramadstva1010

Sacyjołah pra anłajn-ankietu ad Turčyna: Ničym nie adroźnivajecca ad apytańnia na sajcie «Našaj Nivy»

Filip Bikanaŭ rastłumačyŭ, čamu praŭładnaje anłajn-daśledavańnie nie pakaža ničoha.

Alaksandr Turčyn

Ekśpiert adrazu adznačaje, što ŭ farmuliroŭcy pytańniaŭ šmat pamyłak, jakich być nie pavinna, kali my kažam pra niejkaje surjoznaje daśledavańnie.

— Naprykład, jany pytajucca: «Jakija kirunki žyllovaj palityki Vy ličycie pryjarytetnymi?». I niama adkazu kštałtu «ja nie liču, što žyllovaja palityka — heta niešta pryjarytetnaje». Ci pytańnie «jakija miery daduć mahčymaść pavysić efiektyŭnaść ahrapramysłovaha kompleksu?», dzie prosiać vybrać ad 1 da 4 adkazaŭ. A što, kali respandent dumaje, što ŭsie hetyja varyjanty dazvolać pavysić?

Filip Bikanaŭ adznačaje, što prafiesijanały nikoli b nie prapuścili takija niedakładnaści. Pa jaho mierkavańni, nichto asabliva nie staraŭsia, składajučy ankietu.

Ale nie vielmi karektna sfarmulavanyja pytańni — heta daloka nie hałoŭnaja prablema daśledavańnia. Hałoŭnaja prablema — vybarka.

— Kab daśledavańnie pakazała, što sapraŭdy miarkujuć biełarusy, treba, kab vybarka była imaviernasnaja. To-bok šaniec trapić u hetuju vybarku pavinien być pryblizna adnolkavy ŭ kožnaha biełarusa. Ale ž zrazumieła, što heta nie tak.

Ekśpiert nie maje iluzij na temu taho, chto ž prymie ŭdzieł u dziaržaŭnym apytańni.

— Ja nie viedaju, jak jany buduć hetuju spasyłku raspaŭsiudžvać. Ale niešta mnie padkazvaje, što zahad spuściać u pracoŭnyja kalektyvy i prymusiać rabočych i biudžetnikaŭ niešta zapoŭnić.

Atrymlivajecca, što ludzi, jakija nie zaniatyja ŭ dziaržaŭnym siektary ekanomiki i nie hladziać dziaržaŭnaje telebačańnie (ci prapuścili hetuju abviestku) nikoli nie daviedajucca, što idzie apytańnie i jość mahčymaść vykazacca.

— Heta ničym nie adroźnivajecca ad taho, kali b «Naša Niva» na svaim sajcie apublikavała niejkaje apytańnie. Bo ludzi, jakija nie čytajuć «Našu Nivu», nie majuć mažlivaści patrapić u vybarku. Rabić vysnovy pra biełaruskaje hramadstva ŭ takoj situacyi niapravilna mietadałahična.

Tamu ŭ praŭładnym apytańni vybarka budzie skošanaja ŭ bok ludziej, jakija pracujuć na dziaržaŭnych pradpryjemstvach, dzie ideołahi adkazna staviacca da svajoj pracy.

— Jašče adna prablema: kab dziaržava atrymała ščyryja adkazy, ludzi musiać mieć niejki davier da jaje i razumieć, što paśla tych ščyrych adkazaŭ da ich nichto nie pryjdzie. Ciapier uzrovień paranoi ŭ biełaruskim hramadstvie dastatkova vysoki — što ŭ ludziej, jakija suprać režymu, što i ŭ tych, chto ź liku «aby čaho nie zdaryłasia». Tamu imavierna, što adkazać na pytańni ryzyknuć tyja, chto padtrymlivaje dziaržaŭnuju palityku. A takija adkazy analizuj ci nie analizuj, ale heta nie reprezientuje mierkavańnie ŭsich biełarusaŭ. Vyniki apytańnia možna budzie pakazać Łukašenku, Turčynu — kamu zaŭhodna. I hetyja ludzi zmohuć zrabić vysnovu: «Voś napramak, u jakim my musim ruchacca, taki». Ale heta napramak padabajecca tolki zhadanaj raniej hrupie ludziej, a nie ŭsioj Biełarusi. Heta nie sacyjałohija.

Nahadajem: da 16 krasavika biełarusy mohuć prajści apytańnie na partale Mierkavańnie.bieł. U im zmohuć uziać udzieł usie achvotnyja. Biełarusam zamiežža paŭdzielničać składaniej, mahčyma, daviadziecca šukać biełaruski IP-adras.

Kamientary10

  • Jajcy ŭśmiatku
    05.04.2025
    Nichto nie pieraškadžaje, tak ža adnieściś da hetaje apytanki, prosta ŭ kvadraciku napišycie kštałtu - vyzvalcie palitźniavolenych, naprykład, ci toje što pažadajecie. Ja dumaju Turčynu z Snapkovym budzie vielmi cikava daviedacca praŭdu, što ludzi dumajuć.
  • Haha
    05.04.2025
    [Red. vydalena]
  • Hraždanskij
    05.04.2025
    To jesť Turčin sprašivajet u ludiej, čto jemu diełať? Mozh u Turčina žie jesť? Połučať zarpłatu v 24 tys.rublej i nie znať čto diełať? Načať nužno s siebia, Turčin, i siebie podobnych. Ujti i nie miešať svobodie ludiej, svobodie ich riešienij, svobodie ich dieł.
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Były pamočnik Łukašenki Ihar Bryło pryznaŭ, što nabraŭ chabaraŭ na $2 miljony10

Były pamočnik Łukašenki Ihar Bryło pryznaŭ, što nabraŭ chabaraŭ na $2 miljony

Usie naviny →
Usie naviny

U Krymie ŭpieršyniu źniščany dva rasijskija samaloty-amfibii Bie-12 — HUR

Ministr abarony Izraila: Paleścinskaj dziaržavy nikoli nie budzie10

«Nie možam trapić u Biełaruś». Utvaryłasia čarha na łatvijskaj miažy, aŭtobusy stajać ź viečara4

Na vajnie zahinuŭ polski palicejski, jaki vajavaŭ na baku Rasii5

«Ty sieła ŭ turmu i nie padumała pra mianie». Łarysa Ščyrakova pra pačućcio viny pierad synam4

Kiraŭnik BRSM staŭ hałoŭnym ideołaham Minska4

Budaŭnictva mietro ŭ Šabany paličyli niemetazhodnym?

Stali viadomyja novyja detali ŭ maštabnaj spravie arhanizataraŭ kancertaŭ5

Pašyreńnie mietro, znos staroj zabudovy. Padviali vyniki abmierkavańnia novaj redakcyi hienpłana Minska1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Były pamočnik Łukašenki Ihar Bryło pryznaŭ, što nabraŭ chabaraŭ na $2 miljony10

Były pamočnik Łukašenki Ihar Bryło pryznaŭ, što nabraŭ chabaraŭ na $2 miljony

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić