Hramadstva11

U Biełarusi vyrašyli nie zabaraniać vejpy — bo na ich jość «peŭny spažyviecki popyt»

U Biełarusi admovilisia ad poŭnaj zabarony vejpaŭ. Heta stała zrazumieła z vyniesienaha na hramadskaje abmierkavańnie zakonaprajekta «Ab tytuniovaj syravinie, tytuniovych i nietytuniovych nikacinasutnych vyrabach, elektronnych sistemach kureńnia, vadkaściach dla ich, sistemach dla spažyvańnia tytuniu».

 Fota: pixabay.com

Pavodle danych aficyjnaha imparciora «Enierha-Oił», kala 77% adnarazovych vejpaŭ (bolš za 26 tysiač štuk) traplajuć u krainu nielehalna, a niedapastupleńnie akcyzaŭ ad takoha cieniavoha rynku aceńvajecca ŭ 130 miljonaŭ rubloŭ štohod.

Urad razhladaŭ mahčymaść poŭnaj zabarony elektronnych sistem kureńnia i vadkaściaŭ dla ich, ale pryjšoŭ da vysnovy, što zabarona tolki padšturchnie rost nielehalnaha abarotu, havorycca ŭ abhruntavańni zakonaprajekta. 

Zamiest hetaha prapanujecca:

  • uvieści licenzavańnie vytvorčaści, zachoŭvańnia, impartu, aptovaha i roźničnaha handlu;
  • uzmacnić dziaržaŭny kantrol i manitorynh usioj źviazanaj pradukcyi;
  • abmiežavać miescy vykarystańnia (naprykład, zabaranić kureńnie vejpaŭ kala padjezdaŭ).

Aŭtary zakonaprajekta padkreślivajuć, što vejpy całkam zabaraniać nie płanujecca, bo na ich jość ustojlivy popyt siarod spažyŭcoŭ.

Zakonaprajekt apublikavany na Pravavym forumie Biełarusi dla abmierkavańnia z hramadskaściu.

Letaś pytańnie ab zabaronie vejpaŭ razhledzieli ŭ Saviecie Respubliki i abiacali raspracavać adpaviedny zakonaprajekt. 

Pavodle słoŭ člena Savieta Respubliki i hałoŭnaha ŭrača Minskaha haradskoha kliničnaha ankałahičnaha centra Viktara Kandratoviča, zadaču pastaviła Natalla Kačanava. 

Pavodle jaho słoŭ, aproč sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ, jakija mohuć vyklikacca ŭ tym liku vykarystańniem vejpa, jość ankałahičnyja zachvorvańni. Tamu što jość vejpy, choć ź nikatynam, choć bieź nikatynu, u lubym vypadku źmiaščajuć šmat farmaldehidaŭ, jakija vyklikajuć u tym liku ankałahičnyja zachvorvańni. 

«Puchliny hałavy, šyi, paražniny rota, hłotki ŭ mužčyn stajać na piatym miescy. Asnoŭnyja kurcy — heta mužčyny. Ja chaču skazać, što chvoryja puchlinaj paražniny rota i hłotki — na praciahu hoda pamiraje 30% z chvorych», — tłumačyŭ tady śpiecyjalist.

Ciapier ža zabaraniać vejpy admovilisia. Aŭtary zakonaprajekta tłumačać, što na rynku jość «peŭny spažyviecki popyt» na ich, a kali ŭvieści zabaronu, to vejpy buduć kuplać nielehalna.

Kamientary1

  • Sihizmund
    18.06.2025
    1:0 v polzu oficialnoho importiera «Enierho-Oił»!

Ciapier čytajuć

Prateže łukašenkaŭskaha favaryta Baskava buduje akademiju ŭ Brazilii i Ńju-Vasiuki suśvietnaha maštabu7

Prateže łukašenkaŭskaha favaryta Baskava buduje akademiju ŭ Brazilii i Ńju-Vasiuki suśvietnaha maštabu

Usie naviny →
Usie naviny

Kulturny mieniedžar ź Viciebska Uładzimir Bułaŭski vyjechaŭ ź Biełarusi, adbyŭšy dva hady ŭ kałonii4

Natalla Piatkievič vyrašyła być bolš ścipłaj u adzieńni. Jana pryjšła da Łukašenki ŭ pinžaku ŭsiaho za 300 dalaraŭ27

U Staŭbcoŭskim rajonie 6-hadovy chłopčyk uciok ad baćkoŭ na aŭtatrasu1

Pucin usio bolš pracuje pa načach. Pres-kanfierencyju dla zamiežnych žurnalistaŭ pačali ŭ 23:30 — i heta ŭžo norma13

Budzie Pucin, Pašynian admoviŭsia, a prezidenta Irana ŭsio jašče čakajuć. Chto z suśvietnych lidaraŭ pryjedzie ŭ Minsk na nastupnym tydni na JEAES3

Adbyłasia najbujniejšaja ŭ historyi ŭciečka parolaŭ: skampramietavanyja 16 miljardaŭ łahinaŭ Apple, Facebook i Google9

«Jahadaŭ mieniej, a ceny bolšyja». Što robicca na hałoŭnym rynku kłubnicaŭ

U «Prastakvašynie» źjavicca piersanaž Uładzimira Pucina6

«Na buterbrod biez prablem zarobiš». Sisadmin raspaviadaje pra 20 hadoŭ pracy na dziaržaŭnym pradpryjemstvie3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Prateže łukašenkaŭskaha favaryta Baskava buduje akademiju ŭ Brazilii i Ńju-Vasiuki suśvietnaha maštabu7

Prateže łukašenkaŭskaha favaryta Baskava buduje akademiju ŭ Brazilii i Ńju-Vasiuki suśvietnaha maštabu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić