Hramadstva

Jak pravilna vybirać hryby i jakija ciapier na ich ceny?

Ci mahčyma pa pryjemnaj canie paradavać siabie darami lesu, kali samastojna zajmacca karpatlivym źbirańniem niama žadańnia? Hrybniki prapanujuć płady «cichaha palavańnia» navat u stychijnych miescach: na abočynach aŭtadaroh, u padziemnych pierachodach i na prypynkach. Myfin.by daviedaŭsia ŭ doktara-hihijenista, zahadčycy adździaleńnia hihijeny charčavańnia centra hihijeny i epidemijałohii Pieršamajskaha rajona Minska Śviatłany Čajkoŭskaj, jak pravilna vybrać siezonny pradukt. A paśla, uzbroiŭšysia jaje instrukcyjaj, adpravilisia na Kamaroŭski rynak za darami lesu ŭ kapialušykach.

Kak pravilno vybirať hriby i kakije siejčas na nich cieny?
Fota: Myfin.by

Na što hladzieć pra pakupcy?

Siezonny delikates ź lesu — skarbnica pažyŭnych rečyvaŭ i vitaminaŭ. Hałoŭnaje — razabracca, jakija hryby źjaŭlajucca biaśpiečnymi. U zonie ryzyki i znaŭcy ŭradlivych palanak, i tyja, chto kuplaje lasny łasunak z ruk.

Fota: Myfin.by

«Hryby — heta zaŭsiody ryzyka, asabliva kali kuplajecie ich kala trasy, kala mietro i ŭ inšych niepryznačanych dla hetaha miescach. Vy paniaćcia nie majecie, dzie i kali jany byli sabranyja. A źbirajučy samastojna, nieabchodna vielmi dobra raźbiracca ŭ bataničnych vidach hryboŭ. Tamu lepš kuplać hryby ŭ kramach i inšych vyznačanych miescach — heta biaśpiečna. Tam usia pradukcyja supravadžajecca dakumientami, jakija zabiaśpiečvajuć jaje jakaść i biaśpieku», — raskazała Śviatłana Čajkoŭskaja.

Pry kupli varta źviarnuć uvahu na źniešni vyhlad, pach i pruhkaść hryboŭ. Śviežyja hryby — ščylnyja, biez paškodžańniaŭ, ćvili i prykmietaŭ hnili. Kapialušyk i nožka — pruhkija, biez uvahnutaściaŭ i ślizkich učastkaŭ. Pach pavinien być pryjemnym i źlohku hrybnym, ale nie zatchłym.

«Kab siezonny łasunak nie abiarnuŭsia niepryjemnym siurpryzam, nie treba kuplać staryja, čarvivyja i nieviadomyja vam hryby. Taksama nielha ŭžyvać i sprabavać na smak syryja hryby», — adznačyła śpiecyjalistka.

Jak pryhatavać i kolki možna zachoŭvać zakatki?

Pry pakajovaj tempieratury hryby možna zachoŭvać nie bolš za 3 hadziny. Abaviazkova treba padvierhnuć ich kulinarnaj apracoŭcy ŭ dzień zboru. Pry hetym kožny vid hryboŭ hatujuć asobna.

Pierad padrychtoŭkaj pradukt treba staranna pierahledzieć, apracavać i ačyścić ad ziamli. Zatym dobra pramyć u vadzie i vymačyć. Zaklučny etap — starannaja termičnaja apracoŭka zhodna z kulinarnymi praviłami dla kožnaha vidu.

Pry kansiervacyi hryboŭ treba staranna sterylizavać taru i taksama varta ŭličvać toje, što nielha zachoŭvać hrybnyja kansiervy bolš za 6 miesiacaŭ.

Što pa cenach?

Paśla instruktažu doktara-hihijenista žurnalisty vypravilisia na Kamaroŭku zakupacca.

Hrybnyja rady razharnulisia jašče da siezonnaha rynku. Babuli bojka prapanujuć svoj tavar pobač z prypynačnym punktam «Dom mebli». Naprykład, poŭny płastykavy kubačak lisičak abjomam prykładna 200 mł hatovyja addać usiaho za 4 rubli.

Pry hetym biznesvumen u chustačkach achvotna pahadžajucca dać źnižku, adnak u strohaj tajamnicy trymajuć miesca i čas zboru hryboŭ. Praz płastykavuju taru taksama vidać, što, akramia aranžavaha prysmaku, u davažak idzie lasnoje śmiećcie.

Maksimalnaja cana ŭ takich nielehalnych pradaŭcoŭ — 7 rubloŭ za kubačak lisičak.

Na siezonnym rynku hrybnyja miescy znachodziacca ŭ siektary 1, z treciaha pa šosty rad. Pradaŭcy ŭ firmovych fartuchach i z bejdžykami badziora raskazvajuć pra svaje «ŭłovy». 

Naprykład, drobnyja lisički sa Starych Daroh aceńvajuć u 8,50, a za bujnyja treba zapłacić 15 rubloŭ. Lisički, sabranyja na prastorach Siličaŭ, kaštujuć 10 rubloŭ.

«U Asipovičach lisičak bahata, — dzielicca infarmacyjaj pradaviec. — Tolki voś źbirać ich u śpioku vielmi składana».

Pa słovach žančyny, jana stroha stavicca da čyścini lasnoha ŭradžaju i ŭsie hryby ačyščaje ad drobnaha śmiećcia. Za kiłahram lisičak siaredniaha pamieru pryjdziecca zapłacić 25 rubloŭ.

Vyhladaje taki ŭradžaj samavita: ź jarkimi pruhkimi kapialušykami i dobrym pacham — jak i treba.

A voś ułoŭ sa Smarhoni vyhladaje zalažałym. Za jaho i prosiać mienš — 10 rubloŭ za litr, ale ci varta ryzykavać?

Pradaŭcy ŭ adzin hołas paŭtarajuć, što lisičak u lesie poŭna, ale siezon chutka skončycca. Minimalnaja cana na rynku za 0,5 litra — 5 rubloŭ, maksimalnaja — 25 za 1 kiłahram.

A voś baraviki na Kamaroŭskim rynku pa pravu možna nazvać redkim ekzemplaram. Znojdzieny ŭsiaho adzin kantejnier, sabrany ŭ Słuckim rajonie. Prykładna 13-15 baravikoŭ kaštujuć 30 rubloŭ.

Jašče ŭ adnaho pradaŭca pradstaŭlenyja čyrvonahałoviki — za viadro prosiać 20 rubloŭ.

Ceny na hryby mianiajucca, danyja ŭ materyjale aktualnyja dla minułych doŭhich vychadnych.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Tramp: 17 sistem Patriot adpravim va Ukrainu8

Tramp: 17 sistem Patriot adpravim va Ukrainu

Usie naviny →
Usie naviny

HUBAZiK zajaviŭ pra zatrymańnie dvuch mahiloŭcaŭ: nibyta jany jechali ŭ krainu z pašpartami Novaj Biełarusi15

Ad čajavańnia z abarankami da piesień pra «hierojaŭ SVA». Jak Ruski dom prynosić u Hrodna ruski śviet17

Biełaruski viertalot Mi-24 źbiŭ rasijski bieśpiłotnik, jaki lacieŭ va Ukrainu8

Zabojstva pałkoŭnika SBU ŭ Kijevie ździejśnili hramadzianie Azierbajdžana6

Žychary ahraharadka źviarnulisia da Łukašenki: dziciačy sadok zakryvajuć, a małych, navat dvuchhadovych, buduć vazić za 20 km10

Jak žyvie prosty minski zvarščyk, jaki vyjhraŭ try miljony rubloŭ5

Kudy addać sioleta svaich dziaciej, kab jany vučylisia pa-biełarusku1

Krainy ES pahadzilisia źnizić cenavaje abmiežavańnie na rasijskuju naftu na 15 %

U Francyi źniavoleny zmoh źbiehčy z turmy — jaho vynies u sumcy sukamiernik, jaki vyzvaliŭsia

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tramp: 17 sistem Patriot adpravim va Ukrainu8

Tramp: 17 sistem Patriot adpravim va Ukrainu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić