Ci mahčyma pa pryjemnaj canie paradavać siabie darami lesu, kali samastojna zajmacca karpatlivym źbirańniem niama žadańnia? Hrybniki prapanujuć płady «cichaha palavańnia» navat u stychijnych miescach: na abočynach aŭtadaroh, u padziemnych pierachodach i na prypynkach. Myfin.by daviedaŭsia ŭ doktara-hihijenista, zahadčycy adździaleńnia hihijeny charčavańnia centra hihijeny i epidemijałohii Pieršamajskaha rajona Minska Śviatłany Čajkoŭskaj, jak pravilna vybrać siezonny pradukt. A paśla, uzbroiŭšysia jaje instrukcyjaj, adpravilisia na Kamaroŭski rynak za darami lesu ŭ kapialušykach.

Na što hladzieć pra pakupcy?
Siezonny delikates ź lesu — skarbnica pažyŭnych rečyvaŭ i vitaminaŭ. Hałoŭnaje — razabracca, jakija hryby źjaŭlajucca biaśpiečnymi. U zonie ryzyki i znaŭcy ŭradlivych palanak, i tyja, chto kuplaje lasny łasunak z ruk.

«Hryby — heta zaŭsiody ryzyka, asabliva kali kuplajecie ich kala trasy, kala mietro i ŭ inšych niepryznačanych dla hetaha miescach. Vy paniaćcia nie majecie, dzie i kali jany byli sabranyja. A źbirajučy samastojna, nieabchodna vielmi dobra raźbiracca ŭ bataničnych vidach hryboŭ. Tamu lepš kuplać hryby ŭ kramach i inšych vyznačanych miescach — heta biaśpiečna. Tam usia pradukcyja supravadžajecca dakumientami, jakija zabiaśpiečvajuć jaje jakaść i biaśpieku», — raskazała Śviatłana Čajkoŭskaja.
Pry kupli varta źviarnuć uvahu na źniešni vyhlad, pach i pruhkaść hryboŭ. Śviežyja hryby — ščylnyja, biez paškodžańniaŭ, ćvili i prykmietaŭ hnili. Kapialušyk i nožka — pruhkija, biez uvahnutaściaŭ i ślizkich učastkaŭ. Pach pavinien być pryjemnym i źlohku hrybnym, ale nie zatchłym.
«Kab siezonny łasunak nie abiarnuŭsia niepryjemnym siurpryzam, nie treba kuplać staryja, čarvivyja i nieviadomyja vam hryby. Taksama nielha ŭžyvać i sprabavać na smak syryja hryby», — adznačyła śpiecyjalistka.

Jak pryhatavać i kolki možna zachoŭvać zakatki?
Pry pakajovaj tempieratury hryby možna zachoŭvać nie bolš za 3 hadziny. Abaviazkova treba padvierhnuć ich kulinarnaj apracoŭcy ŭ dzień zboru. Pry hetym kožny vid hryboŭ hatujuć asobna.
Pierad padrychtoŭkaj pradukt treba staranna pierahledzieć, apracavać i ačyścić ad ziamli. Zatym dobra pramyć u vadzie i vymačyć. Zaklučny etap — starannaja termičnaja apracoŭka zhodna z kulinarnymi praviłami dla kožnaha vidu.
Pry kansiervacyi hryboŭ treba staranna sterylizavać taru i taksama varta ŭličvać toje, što nielha zachoŭvać hrybnyja kansiervy bolš za 6 miesiacaŭ.

Što pa cenach?
Paśla instruktažu doktara-hihijenista žurnalisty vypravilisia na Kamaroŭku zakupacca.
Hrybnyja rady razharnulisia jašče da siezonnaha rynku. Babuli bojka prapanujuć svoj tavar pobač z prypynačnym punktam «Dom mebli». Naprykład, poŭny płastykavy kubačak lisičak abjomam prykładna 200 mł hatovyja addać usiaho za 4 rubli.
Pry hetym biznesvumen u chustačkach achvotna pahadžajucca dać źnižku, adnak u strohaj tajamnicy trymajuć miesca i čas zboru hryboŭ. Praz płastykavuju taru taksama vidać, što, akramia aranžavaha prysmaku, u davažak idzie lasnoje śmiećcie.
Maksimalnaja cana ŭ takich nielehalnych pradaŭcoŭ — 7 rubloŭ za kubačak lisičak.
Na siezonnym rynku hrybnyja miescy znachodziacca ŭ siektary 1, z treciaha pa šosty rad. Pradaŭcy ŭ firmovych fartuchach i z bejdžykami badziora raskazvajuć pra svaje «ŭłovy».
Naprykład, drobnyja lisički sa Starych Daroh aceńvajuć u 8,50, a za bujnyja treba zapłacić 15 rubloŭ. Lisički, sabranyja na prastorach Siličaŭ, kaštujuć 10 rubloŭ.

«U Asipovičach lisičak bahata, — dzielicca infarmacyjaj pradaviec. — Tolki voś źbirać ich u śpioku vielmi składana».
Pa słovach žančyny, jana stroha stavicca da čyścini lasnoha ŭradžaju i ŭsie hryby ačyščaje ad drobnaha śmiećcia. Za kiłahram lisičak siaredniaha pamieru pryjdziecca zapłacić 25 rubloŭ.
Vyhladaje taki ŭradžaj samavita: ź jarkimi pruhkimi kapialušykami i dobrym pacham — jak i treba.
A voś ułoŭ sa Smarhoni vyhladaje zalažałym. Za jaho i prosiać mienš — 10 rubloŭ za litr, ale ci varta ryzykavać?


Pradaŭcy ŭ adzin hołas paŭtarajuć, što lisičak u lesie poŭna, ale siezon chutka skončycca. Minimalnaja cana na rynku za 0,5 litra — 5 rubloŭ, maksimalnaja — 25 za 1 kiłahram.

A voś baraviki na Kamaroŭskim rynku pa pravu možna nazvać redkim ekzemplaram. Znojdzieny ŭsiaho adzin kantejnier, sabrany ŭ Słuckim rajonie. Prykładna 13-15 baravikoŭ kaštujuć 30 rubloŭ.
Jašče ŭ adnaho pradaŭca pradstaŭlenyja čyrvonahałoviki — za viadro prosiać 20 rubloŭ.
Ceny na hryby mianiajucca, danyja ŭ materyjale aktualnyja dla minułych doŭhich vychadnych.
Kamientary