Z Maskvy. Błoh Alesia Čajčyca44

Pra śmierć i prymireńnie

Trahiedyja pad Smalenskam pavinna navučyć ludziej na postsavieckaj prastory šanavać śmierć navat svaich palityčnych vorahaŭ

Avijakatastrofa pad Smalenskam u adzin momant zrabiła niaśmiešnym anekdot pra paviedamleńnie BiełTA, jak prezydencki samalot Łukašenki źnik z radaraŭ, jahony los nieviadomy, ale biełaruski narod «spadziajecca na lepšaje».

Pra pamierłych — ci dobraje, ci ničoha. Pamierłyja zasłuhoŭvajuć pavahi chacia b z ahulnačałaviečaha instynktu pašany da svaich prodkaŭ i da miortvych uvohule.

Navat kali zahinuły byŭ tvaim voraham, pravilnym było b pa-rycarsku vykazać apošniuju pavahu da jaho: jon tabie bolej škody nie pryniasie, ty pabačyŭ raku, jakaja niasie trup tvajho niepryjaciela.
Vašyja adnosiny ź im ciapier uvohule vyšej za vašu varažnieču i za ŭsiu hetuju drabiaznuju palityčnuju ci inšuju čałaviečuju mituśniu: pamieršy, jon datyknuŭsia da čahości, čaho ty jašče nia viedaješ, padniaŭsia na nastupnuju prystupku svajho isnavańnia.
Kaliści tvaja ŭłasnaja śmierć prymiryć vas kančatkova.

I tym bolš ustajuć dybam vałosy ad reakcyi asobnych zaŭvažnych hrupaŭ rasiejskaha hramadztva.

Treba skazać, rasiejskaja dziaržava pavodzić siabie ŭ hetaj sytuacyi padkreślena pravilna i adekvatna. Na sajcie prezydenta Miadźviedzieva vykładzieny spačuvalny zvarot na polskaj movie, ahulnanacyjanalny telekanał «Rośsija-1» pakazaŭ film Vajdy «Katyń». Aficyjnaja Rasieja pavodzić siabie karektna z taho momantu, kali pa śviecie razyjšłasia navina pra vierahodnaść značnych hazavych radoviščaŭ ŭ Polščy. Usio ž jakaja dobraja reč adsutnaść rentnaj chalavy, jak imhnienna jana zdolnaja aćvierazić aŭtarytarnych kiraŭnikoŭ i prymusić A. Łukašenku rabić rynkavyja reformy, a Kreml — pryznać katynski rasstreł.

Maksymalna dobra (na bolšaje prosta nia varta było raźličvać) prajavili siabie i biełaruskija ŭłady, jakija aperatyŭna dapamahli svajakam pahinułych z transpartam i jakija chiba što nie abvieścili žałobny dzień pa pahinułych — zrabić heta im pieraškodziła, vidać, toje ž samaje, što pieraškodziła Kačyńskamu skarystacca mienskim aeraportam zamiest fatalnaj sproby sieści ŭ Smalensku.

Inšaja reč — natoŭpy rasiejskich imperyjalistyčnych padpiavałaŭ, zrez jakich možna ŭbačyć pa rasiejskim ŽŽ. Heta vam nie paraŭnalna biaskryŭdnaja svarka ŭ biełaruskaj supołcy by_politics
, jakaja raspačałasia z taho, jak adzin małady anarchist napisaŭ, što pa klasavych pryčynach nie dałučajecca da ahulnaha smutku.

Na druhi ž dzień paśla trahiedyi rasiejski internet napoŭniŭsia śviežymi satyryčnymi fotakałažami, anekdotami i humarystyčnymi vieršykami (časam duža navat jakasnymi) — u pramym sensie słova pačałasia plaska na kostkach.

Ja nia pamiataju, kab kaliś jašče rasiejski imperski šavinizm nahetulki jaskrava jaŭlaŭ na śviatło svaju pacučynuju myzu: jaho jašče možna było razhladać u jakaści apanenta pa dyskusii ŭ čas vajny ŭ Hruzii ŭ 2008 hodzie ci ŭ čas kalarovych revalucyj, ale toje, jaki hnoj paliŭsia z rtoŭ kananienak i vasermanaŭ paśla śmierci Kačyńskaha — heta ŭžo pa-za miežami ludzkaści.

Duch NKVDšnych viertuchajaŭ i hułahaŭskich «suk», źniavaha da čałaviečaha žyćcia i śmierci, kanclahiernaje myśleńnie «pamry ty siońnia, a ja zaŭtra» — stalinizm nia pomier, jon śpić u dušonkach hetych «rasiejskich patryjotaŭ» i pračynajecca, kali čuje kroŭ, jak zaraz.

Boh nie źniščaŭ Sadom i Hamoru, pakul u ich była dastatkovaja kolkaść praviednikaŭ. Pieravažnaja bolšaść rasiejcaŭ reahuje na trahiedyju pad Smalenskam absalutna adekvatna, ale patryjoty-vialikadziaržaŭniki demanstrujuć takuju kancentracyju nieadekvata, što mižvoli robicca strašna, ci nia chopić djabału hetaj kolkaści, kab Rasieja pravaliłasia ŭ tar-tarary.

Asobnyja rasiejskija apazycyjanery kštałtu Valeryi Navadvorskaj pačali budavać versii pra pryčasnaść uładaŭ da avijakatastrofy. Tak, fantazii pra toje, jak padčas ramontu na rasiejskim zavodzie ŭ samalot ubudavali niešta nia toje ci što samalot mahli źbić rakietaj, hučać irracyjanalna, niby scenar banalnaha halivudzkaha bajevika. Ale

čytajučy kamentary rasiejskich imperyjalistaŭ, kaho nijak nie nazavieš marhinałami i čyje pohlady chutčej maksymalna blizkija da «linii partyi», naradžajecca pačućcio, što ŭ versii pra zabojstva nia tak i składana pavieryć. Ludzi, kamu chapiła b podłaści, złoby i duraści na heta, — jany ŭ Rasiei, na žal, jość.

Hledziačy na razmach žałoby ŭ Polščy, mnohija z nas, napeŭna, zadali sabie niepaźbiežnaje pytańnie: a kali b voś tak pahinuŭ sučasny prezydent Biełarusi, ci varta było b nieści kvietki da viadomaha budynku na Karła Marksa? Adkaz na heta pytańnie nie taki i składany.

Kamientary4

Ciapier čytajuć

Kiraŭnik Lidy zaklikaŭ siłavikoŭ nie spyniać palityčnych represij28

Kiraŭnik Lidy zaklikaŭ siłavikoŭ nie spyniać palityčnych represij

Usie naviny →
Usie naviny

Pad Minskam učora bačyli śmierč

Čas dla vialikaha nastupu Rasii: jakimi mohuć być «apošnija 50 dzion vajny»3

Aŭtobus Minsk — Vilnia źjechaŭ u kiuviet u Vałožynskim rajonie

Dla haradžan — pieramoha, dla viaskoŭcaŭ — trahiedyja. Što pakazała dziaržaŭnaje apytańnie pra Druhuju suśvietnuju vajnu24

Achova i dziasiatki ludziej u kamandzie: za što žyvie Ofis Cichanoŭskaj u Vilni?49

Užo ŭ adzinaccać hadoŭ? Va ŭsim śviecie ŭzrost pačatku pieršych miesiačnych praciahvaje maładzieć7

Źjaviłasia niečakanaja viersija pryčyny źniknieńnia Mielnikavaj, jakaja «šmat što tłumačyć»37

Šmatdzietnaja amierykanskaja siamja ŭciakła ŭ Rasiju ad «ŁHBT-prapahandy». Muž užo trapiŭ na vajnu18

«Takoha jašče nie było». Adbyłasia masiravanaja ataka na Kryvy Roh, Vińnicu, Charkaŭ3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kiraŭnik Lidy zaklikaŭ siłavikoŭ nie spyniać palityčnych represij28

Kiraŭnik Lidy zaklikaŭ siłavikoŭ nie spyniać palityčnych represij

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić