Minčuk aburyŭsia vializnaj kolkaściu ludziej u fitnes-kłubie i padaŭ u sud
I zapatrabavaŭ vialikuju kampiensacyju.

Žychar Minska naviedvaŭ zaniatki ŭ fitnes-kłub pa abaniemiencie, adnak z časam jany pierastali jamu padabacca. Prablema była ŭ vialikaj kolkaści ludziej u zale — adnačasova ich było kala 200. Jon nakiravaŭ administracyi dźvie pretenzii, a kali nie atrymaŭ adkazu, źviarnuŭsia ŭ sud. Padrabiaznaści spravy Minsk-Navinam raspaviała juryskansult Nastaśsia Rudak.
— U adzin ź dzion jon vyrašyŭ pračytać damovu. Pavodle dakumienta, vykanaŭca, fitnies-kłub, abaviazvaŭsia zabiaśpiečyć naležnuju jakaść akazvajemych pasłuh, u tym liku vykanańnie sanitarna-hihijeničnych patrabavańniaŭ i mier biaśpieki. Paličyŭšy, što 200 čałaviek u zale — heta ŭsio ž taki praźmierna, bo kamfortna karystacca trenažorami i spartyŭnymi snaradami niemahčyma, haradžanin nakiravaŭ na adras kłuba piśmovuju pretenziju. Jon zapatrabavaŭ biaspłatnaj likvidacyi niedachopaŭ, a taksama kampiensacyju maralnaj škody ŭ pamiery 500 rubloŭ, — patłumačyła Anastasija.
Kab rehulavać zaniatki, isnujuć peŭnyja sanitarnyja normy. Tak, dla hulniavych vidaŭ sportu płošča na adnaho čałavieka pavinna być nie mienš za 15 kv. m. Zaniatki rytmičnaj himnastykaj, aerobikaj, šejpinham, chareahrafijaj abo adzinaborstvami praduhledžvajuć, što kožnamu ŭdzielniku vydzialajecca nie mienš za 6 kv. m. A dla atletyčnaj himnastyki i bodzibiłdynhu minimalnaja płošča pavinna składać nie mienš za 5 kv. m — heta jakraz datyčyć trenažornaj zały.
Pa dapamohu mužčyna źviarnuŭsia ŭ Rehijanalnaje tavarystva abarony pravoŭ spažyŭcoŭ. Razam jany padali pazoŭ u sud.
— Adkazčyk źjaviŭsia na pasiadžeńnie razam z advakatam. Apošni pradstaviŭ raźliki, pavodle jakich ahulnaja płošča fitnies-zały, za vylikam harderobaŭ, dušavych, sanvuzłoŭ, padsobki, składaje zvyš tysiačy kvadrataŭ. Heta značyć, što sanitarna-hihijeničnyja normy vykanany, a pretenzii našaha padabaronnaha da vialikaj kolkaści ludziej, što zajmajucca adnačasova, biespadstaŭnyja.
Adnak vyśvietliłasia, što naviedvalnikam centra nie pravodziać instruktaž pa praviłach biaśpiečnych pavodzinaŭ — infarmacyja raźmieščana tolki na doškach abjaŭ. Jašče adnym parušeńniem stała forma apłaty. Pavodle zakona, spažyviec moža raźličvacca za pasłuhi jak najaŭnymi, tak i bieznajaŭnymi hrašyma. Kłub ža patrabavaŭ tolki druhi varyjant.
— Sud pryjšoŭ da vysnovy, što pravy spažyŭca byli parušanyja, choć i zapatrabavanyja 500 rubloŭ kampiensacyi niesuraźmiernyja z atrymanaj maralnaj škodaj. Heta suma była pamienšana da 50 rubloŭ.
Tym nie mienš, sprava była vyjhrana: adkazčyka abaviazali kampiensavać sudovyja vydatki, dziaržaŭnuju pošlinu, vypłacić štraf i pakryć vydatki našaha hramadskaha abjadnańnia, — raspaviała Nastaśsia.
Ciapier čytajuć
Źnikły Anatol Kotaŭ byŭ partnioram samaha vysokapastaŭlenaha biełaruskaha raźviedčyka, jaki pierajechaŭ u Polšču. Tut moža być kluč da razhadki jaho źniknieńnia

Źnikły Anatol Kotaŭ byŭ partnioram samaha vysokapastaŭlenaha biełaruskaha raźviedčyka, jaki pierajechaŭ u Polšču. Tut moža być kluč da razhadki jaho źniknieńnia
Biełaruski psichijatr: Palihraf z 100 chłusaŭ nie vyjavić dvuch. A siemiarych tych, chto kaža praŭdu, abvinavacić u chłuśni — i heta pa aptymistyčnych acenkach

Kamientary
no biesstrašnyje oni tolko tam, hdie biezopasno dla svojej škurki