Łukašenka siońnia pryniaŭ z dakładam premjer-ministra Alaksandra Turčyna, piša BiełTA.

— Pierad razmovaj z vami zapytaŭ infarmacyju ab kasiakach urada. VUP — 101,6 (temp rostu), ale prasadžvajucca hałoŭnyja haliny. I mianie što ździŭlaje: ja vam daručyŭ zaniacca niepasredna pramysłovaściu. Ładna, pa sielskaj haspadarcy — vy, mahčyma, zabiaśpiečycie hod. Uradžajnaść vyšejšaja i hetak dalej. Pa 9 miesiacach padličym — pahladzim. Ale tym nie mienš u nas adstavańnie i pa sielskaj haspadarcy. Chaj tam dola pracenta. Ale adstavańnie i pa pramysłovaści. Pramysłovaść — vašaje pytańnie. Pytańnie numar adzin. Arhanizoŭvajcie, napružvajcie, pradavajcie. Tamu što ekspart u nas, što bolš za ŭsio napružvaje, prasieŭ na 2,5%, — skazaŭ Łukašenka.
Alaksandr Turčyn udakładniŭ, što skaračeńnie ekspartu datyčycca tavaraŭ, ale razam z pasłuhami temp rostu ekspartu ŭ hetym hodzie składaje 101,2%.
— Ale i tavary treba padciahvać. Bo tavary — heta ludzi. Heta pracoŭnyja kalektyvy, zarabotnaja płata, — zaŭvažyŭ Łukašenka.
Jon taksama źviarnuŭ uvahu, što zapasy na składach vyraśli na Br2,5 młrd. Z hetaj nahody premjer-ministr dałažyŭ, što ŭžo pačałosia ich skaračeńnie.
— Daj boh, kali my vyjdziem pa vynikach hoda, — adreahavaŭ jon.
Łukašenka taksama zhadaŭ pra vialiki abjom śmietankovaha masła na składach, u toj čas jak, naprykład, u Kitai zajaŭlajuć pra hatoŭnaść kuplać hety tavar.
Jon taksama adznačyŭ, što abjomy vytvorčaści śvininy ŭ Biełarusi adnaŭlajucca niedastatkovymi tempami.
— Nu i, jak zvyčajna, drevaapracoŭka i lohkaja pramysłovaść, — adznačyŭ Alaksandr Łukašenka, kažučy pra niedapracoŭki pa halinach.
— Ja razumieju. Heta kasiaki vybrali. Jość i stanoŭčaje. U hetyja składanyja časy niaprosta pracavać. Ale tym nie mienš, — skazaŭ jon.
Taksama Łukašenka daručyŭ sfarmavać u Nacbanku hrupu, jakaja budzie analizavać situacyju ŭ ekanomicy.
— Chaču, kab vy viedali, kab nie było tut nijakaj reŭnaści. Ja paprasiŭ byłoha premjera (byłych ža nie byvaje) — małady čałaviek, adukavany, vopytny, kab jon (havorka pra Ramana Hałoŭčanku, jaki ciapier uznačalvaje Nacbank) stvaryŭ hrupu ŭ siabie ŭ Nacyjanalnym banku. A takija ludzi jość u Nacbanku — razumnyja, hramatnyja, jakija viedajuć ekanomiku. I kab jany dapamahali paralelna z Kamitetam dziaržkantrolu. Tamu što nie zusim funkcyja Kamiteta dziaržkantrolu, viedaješ, čym jon pavinien zajmacca. Kab jany mianie infarmavali i analizavali situacyju ŭ ekanomicy. A pa hrošach ža vidać usio. Ty ž ekanamist, razumieješ, — skazaŭ Alaksandr Łukašenka.
— Tamu biez usialakich kryŭd. Ja Hałoŭčanku paprasiŭ: «Sfarmuj mnie takuju hrupu ŭ Nacbanku, ty jaje kiraŭnik i abjektyŭna pavinien mnie analizavać i dakładać. Tamu što majo ŭražańnie — heta adno. A toje — śpiecyjalisty. Heta, kaniečnie, nie budzie zakrytaja infarmacyja. Premjer pavinien jaje bačyć i budzie bačyć», — dadaŭ Łukašenka.
Kamientary
Chleb na toj niediele srazu na 3,5%, baton užie nieskolko raz za miesiac počti na 7%.
«Mołočnyj mir» tak provioł modiernizaciju proizvodstva ślivočnoho masła v svojom proizvodstviennom ciechu «Słonim», čto v riezultatie pakietirovannoje masło vmiesto HOST pieriešło na STB. Jeśli rańšie masło iz-za tiechnołohii proizvodstva było płastičnym dažie v chołodilnikie, a pri komnatnoj tiempieraturie stanoviłoś boleje miahkim, sochraniaja svoju konsistienciju, to pośle modiernizacii ono sočitsia, kak korova vo vriemia tiečki... Jeśli rańšie jeho raschvatyvali, to tiepieŕ ono miesiacami valajetsia na vitrinie. I voobŝie v mahazinach na minimalnych akcijach pytajutsia sbyvať zavalavšiejesia masło, kotoroje jeŝio v ijunie było proiźviedieno, to jesť srok hodnosti vot-vot zakončitsia.