Kitajski navukoviec, łaŭreat Nobieleŭskaj premii pa fizicy Jan Čžeńnin pamior u Piekinie va ŭzroście 103 hadoŭ. Pra jaho śmierć paviedamiła Centralnaje telebačańnie Kitaja.

Jan Čžeńnin naradziŭsia 1 kastryčnika 1922 hoda ŭ kitajskaj pravincyi Ańchoj. U 1940‑ia hady jon pierajechaŭ u ZŠA, dzie zajmaŭsia navukovymi daśledavańniami i vykładańniem.
U 1957 hodzie atrymaŭ Nobieleŭskuju premiju za «praniklivaje daśledavańnie tak zvanych zakonaŭ cotnaści, jakoje pryviało da važnych adkryćciaŭ u fizicy elemientarnych čaścic». Premija dastałasia Jan Čžeńninu razam ź inšym amierykanskim navukoŭcam kitajskaha pachodžańnia Li Čžendaa, jaki, darečy, taksama pražyŭ vielmi doŭhaje žyćcio i pamior 4 žniŭnia 2024 hoda va ŭzroście 97 hadoŭ.
Jan Čžeńnin bolš za 20 hadoŭ tamu viarnuŭsia ŭ Kitaj, dzie zajmaŭsia padrychtoŭkaj śpiecyjalistaŭ pa fizicy i aktyŭna sadziejničaŭ raźvićciu mižnarodnaha navukovaha supracoŭnictva. Jon byŭ členam Kitajskaj akademii navuk i prafiesaram Univiersiteta Cinchua.
Łaŭreat Nobieleŭskaj premii miru Maryja Karyna Mačada pachvaliła Bińjamina Nietańjachu
Łukašenka hatovy admovicca ad Nobieleŭskaj premii
Nazvanyja apošnija nobieleŭskija łaŭreaty ŭ hetym hodzie
«Staviać palityku vyšej za mir». U Biełym domie prakamientavali rašeńnie Nobieleŭskaha kamiteta dać premiju nie Trampu
Ciapier čytajuć
«Ruki preč ad sasisačak!». U sacsietkach horača abmiarkoŭvajuć baraćbu Łukašenki z kavaj na zapraŭkach. Niekatoryja zaklikajuć dziejničać bolš žorstka

Kamientary