Kanfiskacyja majomaści ŭ svajakoŭ, palihraf i razdača kantrolnych chabaraŭ — u prakuratury try novyja idei dla baraćby z karupcyjaj
Kaho złoviać na kantrolnym chabary, nie pasadziać, ale nazaŭsiody vyhaniać ź dziaržaŭnaj słužby.

Hienieralnaja prakuratura prapanuje źmieny ŭ zakanadaŭstva, kab zmahacca z karupcyjaj bolš efiektyŭna. Hetyja idei abmiarkoŭvali na čarhovaj respublikanskaj kaardynacyjnaj naradzie ab baraćbie sa złačynnaściu i karupcyjaj.
Jany sfarmulavanyja ŭ artykule «Aktualnyja prablemy supraćdziejańnia karupcyi i niekatoryja prapanovy dla ich rašeńnia» pad aŭtarstvam staršaha prakurora ŭpraŭleńnia Hienieralnaj prakuratury Andreja Fiadoryčava, apublikavanym u śviežym numary časopisa «Zakonnaść i pravaparadak» (№4, 2025).
Pieršaja zaduma — praduhledzić kanfiskacyju majomaści, zakonnaść pachodžańnia jakoj nie paćvierdžanaja, nie tolki va ŭsich katehoryj słužbovych asobaŭ, ale ŭ ich svajakoŭ.
U jakaści prykładu padajecca historyja namieśnika hiendyrektara akcyjaniernaha tavarystva (niezrazumieła, dziaržaŭnaha ci pryvatnaha). Za košt chabaraŭ jon atrymaŭ złačynny dachod minimum na 936 tysiač rubloŭ. Adnak u jaho znajšli majomaść na 1,4 miljona rubloŭ i dvuchuzroŭnievuju kvateru ŭ Minsku. Prakuratura spadziavałasia kanfiskavać hetu majomaść — bo niezrazumieła, adkul u jaho mahło być stolki ŭsiaho. Ale ničoha nie atrymałasia.
Pa-pieršaje, svajaki aryštavanaha dobraachvotna zapłacili sumu złačynnaha dachodu. Adkul uziali takija hihanckija hrošy — nieviadoma. Pa-druhoje, namieśnik hiendyrektara farmalna nie zajmaŭ «adkaznuju pasadu», tamu niekatoryja artykuły zakona «Ab baraćbie z karupcyjaj» na jaho nie raspaŭsiudžvalisia.
Nastupnaja ideja — praviarać na palihrafie kandydataŭ na kiroŭnyja pasady.
«Vykarystańnie palihrafa šyroka raspaŭsiudziłasia i pakazała svaju efiektyŭnaść pry padbory kadraŭ u siłavych strukturach, niedziaržaŭnych arhanizacyjach i bankaŭskaj śfiery, — havorycca ŭ artykule. — Tamu prapanavana prapracavać pytańnie psichałahičnaha daśledavańnia asoby kandydataŭ pierad pryznačeńniem na kiroŭnyja pasady ŭ dziaržaŭnym siektary ekanomiki».
Treciaja zaduma — prapanoŭvać čynoŭnikam kantrolnyja chabary.
Heta nazyvajecca pryhoža — vykarystańnie papieradžalna-prafiłaktyčnaha mietadu. Z sankcyi prakurora čynoŭnikaŭ buduć praviarać — prapanoŭvać chabary. Nie ŭsim, a tym, u dačynieńni da jakich majucca źviestki ab datyčnaści da karupcyi.
Aŭtar artykuła zapeŭnivaje, što heta nie toje samaje, što pravakacyja na atrymańnie chabaru. Maŭlaŭ, kali čynoŭnik paviadziecca, to jaho prosta nazaŭsiody vyhaniać ź dziaržaŭnaj słužby, zatoje nie pasadziać.
Idei abmiarkoŭvali jašče ŭ toj čas, kali hienieralnym prakuroram byŭ Andrej Švied. Nieviadoma, ci budzie jaho nastupnik takim ža prychilnikam uzmacnieńnia žorstkaści zakanadaŭstva.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆCiapier čytajuć
«Hienierał Biada vylecieŭ praz bakavoje škło «Čajki». Małaviadomaja avaryja 1976 hoda, u jakoj zahinuli druhi čałaviek u BSSR i bajavy lotčyk-hienierał
Kamientary
Zvonku ciažka zrazumieć, što tam adbyvajecca ŭnutry sistemy, a voś takija rečy pakazvajuć.
Naiŭnaja ŭpartaja samaŭpeŭnienaść. Nahłucha. Farmalna heta punkt "Hara Tupaści" na kryvoj Daninha-Kruhiera.
Možiet oni prosto nie znajut?