Preziervatyvaŭ, nazapašanych dla spartsmienaŭ na Alimpijadzie ŭ Italii, chapiła na try dni
U Alimpijskaj vioscy ŭ Karcina-d’Ampieca chutka skončylisia biaspłatnyja srodki kantracepcyi, pryznačanyja dla spartsmienaŭ. Pavodle infarmacyi ŚMI, kala 10 tysiač preziervatyvaŭ, padrychtavanych arhanizatarami, razabrali ŭžo praz try dni paśla startu hulniaŭ.

Vydańnie La Stampa paviedamlaje, što zapasy byli vyčarpanyja vielmi chutka. Adzin z atletaŭ ananimna adznačyŭ, što abiacali davieźci novuju partyju, ale kali heta adbudziecca — nieviadoma.
Dla paraŭnańnia: na letnich Alimpijskich hulniach 2024 hoda ŭ Paryžy było padrychtavana kala 300 tysiač takich srodkaŭ.
Raniej kiraŭnica kamisii spartsmienaŭ Mižnarodnaha alimpijskaha kamiteta Ema Tercha paviedamiła, što ŭdzielniki hulniaŭ u Italii atrymajuć padarunki: smartfony abmiežavanaj sieryi, siertyfikat na 500 dalaraŭ na žyllo, a taksama biaspłatny nabor padhuźnikaŭ dla tych, chto maje maleńkich dziaciej.
Zimovyja Alimpijskija hulni 2026 hoda prachodziać na poŭnačy Italii — u Miłanie i Karcina-d'Ampieca, a častka spabornictvaŭ arhanizavana ŭ Valtelinie i Val-dzi-Fjemie. Cyrymonija adkryćcia adbyłasia 6 lutaha, a zakryćcio zapłanavana na 22 lutaha. Usiaho razyhryvajucca 116 kamplektaŭ uznaharod u 16 vidach sportu.
Biełaruskija spartsmieny ŭdzielničajuć u hulniach na tych ža ŭmovach, što i ŭ Paryžy ŭ 2024 hodzie: 7 spartsmienak dapuščanyja da spabornictvaŭ u niejtralnym statusie i tolki ŭ indyvidualnych dyscyplinach.
Sturła Cholm Lehrejd vybačyŭsia pierad byłoj dziaŭčynaj za apovied pra zdradu
Jochanes Kłeba vyjhraŭ vośmy załaty miedal. Jon staŭ razam ź vialikimi
Italjanskaja harnałyžnica stała alimpijskaj čempijonkaj, mienš čym za hod adnaviŭšysia paśla ciažkaha pierałomu
Ukrainski skieletanist Hieraskievič prakamientavaŭ situacyju sa svajoj dyskvalifikacyjaj na Alimpijadzie
Kańkabiežka ź Niderłandaŭ prylacieła na Alimpijadu pryvatnym džetam, zavajavała zołata i stała seks-simvałam Hulniaŭ
Kamientary