Alaksandr Kłaskoŭski. Kropki nad «i»1313

Maskva zahaniaje ŭ stojła

Łukašenka vydaŭ sakret pališyniela: Biełaruś ratyfikavała Mytny kodeks. Piša ŭ svaim błohu na NN Alaksandr Kłaskoŭski.

Łukašenka vydaŭ sakret pališyniela: Biełaruś ratyfikavała Mytny kodeks.

Hetaje pryznańnie vyrvałasia ŭ impecie, kali jon davaŭ čarhovy adłup Miadźviedzievu. Toj ździekliva paraiŭ kalehu nie ŭlahać u spam, a ruchać napierad Mytny źviaz. Łukašenka adpłaciŭ toj samaj manietaj, nazvaŭšy repliku rasijskaha prezidenta bałbatnioj.

Voś u takim kanstruktyŭnym kantekście (sapraŭdny dyjałoh sajuźnikaŭ!) i prahučała, nie biez honaru navat: «Pavinien vam skazać, što my ni na jotu nie zrabili kroku nazad, ni na milimietr nie adstajom u Mytnym źviazie ni ad Rasii, ni ad Kazachstana. My na siońniašni dzień ratyfikavali ŭsie damovy i pahadnieńni, jakija datyčacca Mytnaha źviazu. Ale jany hetaha nie viedajuć. Harantyju vam daju, što nie viedajuć. U advarotnym vypadku nie było b hetaj bałbatni pa televizary.

Mytny kodeks my ratyfikavali. My siońnia ŭ toj ža sistemie kaardynat, što i jany».

Dziva što nie viedajuć! Ad 30 červienia, kali pajšła pahałoska pra patajemnaje rašeńnie deputataŭ, usie jany, jak i astatnija tutejšyja dziejačy, maŭčali by myła źjeŭšy. Kali b nie siońniašni palemičny pinh-ponh ź Miadźviedzievym, to kryłataja nacyja biełarusaŭ tak i čuchała b repu: dyk było toje ci nie było?

Kažu «kryłataja», bo siońnia ŭ kazionna-patetyčnaj pramovie na płoščy Pieramohi aficyjny kiraŭnik zajaviŭ, što «kožny z nas pačuvajecca svabodnym hramadzianinam svabodnaj krainy, i hetaje pačućcio litaralna akrylaje, natchniaje na ździajśnieńni i pieraŭtvareńni».

Fihieju z henych śpičrajteraŭ. «Litaralna» — heta značyć, što ŭsie nasielniki siniavokaj respubliki musiać vyhladać, jak chieruvimy. Tut ža havorycca akurat fihuralna.

Dy chalera ź joj, ź biezhustoŭnaj stylistykaj. Hałoŭnaje — u sutnaści:

za kaho trymajuć viarchi hety nibyta volny lud, kali navat nie ličać patrebnym elemientarna prainfarmavać ab pryniatym «narodnymi abrańnikami» rašeńni?

A jašče bolej istotnaje toje, što

na fonie takoj naviny ŭsia heta antymaskoŭskaja fronda łopajecca jak mylnaja burbałka. Kali ratyfikavali — značyć, Maskva marudna, ale niaŭchilna zahaniaje ŭ svajo mytnaje stojła.

Tamu i dazvalaje sabie Miadźviedzieŭ pahardu: brykajsia, brykajsia, maŭlaŭ, usio adno nikudy nie dzieniešsia!

Kamientary13

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie45

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie

Usie naviny →
Usie naviny

Śmierć udovam. Archieołah raskazaŭ pra znachodku, jakaja śviedčyć pra žudasny zvyčaj pieršych słavian na Biełarusi29

Bum na matču pa ŭsim śviecie: popyt raście, zapasy źmianšajucca5

Piać parad, jak prosta pazbavicca ad pachu i plam potu na adzieńni3

Rasijanie try hadziny bili pa Charkavie KABami, balistykaj i šachiedami. Ździejśniena kambinavanaja ataka na Dniapro2

«Kupałaŭcy» anansavali pačatak novaha teatralnaha siezona1

Pasažyrka «nie ŭkłałasia ŭ tajminh» padčas sanitarnaha prypynku — mižnarodny aŭtobus pajechaŭ bieź jaje5

Staŭ viadomy los źbiehłych dzikabrazaŭ u Rečyckim rajonie2

Bieraściejec uvoziŭ u Polšču biarozavaje palena. Akazałasia, heta kostka mamanta2

Vydaliŭ akaŭnt, pačyściŭ techniku — i ŭsio adno pryjšli. Mikita Łosik raskazaŭ, jak jaho vyličyli siłaviki25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie45

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić