Piša Pavieł Sieviaryniec.
- Mnie praz adkryćcio abvieščana tajamnica, —
pra što ja i vyšej koratka pisaŭ, —
dyk vy, čytajučy, možacie ŭviedać
majo razumieńnie tajamnicy Chrystovaj.
Da Efiescaŭ 3:3-4
Čałavieku starońniamu ciažka zrazumieć, adkul u biełarusaŭ, naroda abačlivaha, raptam biarecca takaja achviarnaść. Byccam ža ŭsio narmalna, jaduć bulbu, cicha sapuć sabie, usio spakojna, raźmierana, navat nudna, i ŭ niejki momant — raz, i abryvajecca serca, i sychodzić duša ŭ piatki, i zachaplaje duch ad adčajnaj samaaddanaści… i pačynaješ vieryć: nie, niešta tut nie ad śvietu hetaha.
Na ŭźlesku Biełaviežskaj Puščy, pamiž Pružanami i Vaŭkavyskam, ci to ŭ Porazavie, ci ŭ blizkich Šuryčach, u samaj hłybini, kudy i syšła tajamničaja biełaruskaja duša, u hod naradžeńnia RSDRP, Remarka i Kłajva Ljuisa źjaviŭsia na śviet adzin z najhłybiejšych i najmienš viadomych hierojaŭ našaj historyi — ksiondz Vincent Hadleŭski.
Uvohule, usia bieraściejskaja vakolica — miesca admysłovaj katalickaj pakuty.Niedzie tut, u lasach na pamiežžy Prusii, Rusi i Litvy tysiaču hadoŭ tamu, u lutym 1009. razam sa spadarožnikami byŭ abiezhałoŭleny zachodni biskup Bruna Kviertfurcki, «apostał pahancaŭ», u manastvie Banifacyj, adzin ź pieršych chryścijanskich misijanieraŭ u Biełarusi. U ChVII st., padčas kryvavaj kazaččyny, tut, u Ivanavie, zakatavali jezuita Andreja Babolu. Pryznačany ŭ krasaviku 1939 ŭ Pružanski kaścioł vikaryjem małady Kazimir Śviontak, budučy biełaruski kardynał, užo ŭ vieraśni byŭ aryštavany tut jak polski špijon, asudžany da rasstrełu — i ŭ Bieraściejskaj turmie dačakaŭsia vyzvaleńnia ad niemcaŭ, a zatym, u 1944-m — 10-hadovaha źniavoleńnia ŭ Sibiry. Adsiul ža, ź Biełastoččyny, z padlašskich Akopaŭ — duchoŭny pastyr polskaj «Salidarnaści», u 1984-m vykradzieny i zabity kamunistyčnymi śpiecsłužbami, bahasłaŭlony ksiondz ź biełaruskimi karaniami Ježy Papiałuška.
I voś Hadleŭski — klučavaja postać u Biełarusi časoŭ Vialikaj vajny.
Kali dźvie najstrašniejšyja ŭ historyi čałaviectva impieryi, Treci Rejch i Saviecki Sajuz, syšlisia ŭ bojni za serca Jeŭropy i niščyli tut ludziej miljonami, biełaruski śviatar hurtavaŭ žyvych vakoł Chrysta: ź imšoju na rodnaj movie, ź Biblijaj pa-biełarusku i śviatymi tajamnicami Kaścioła, jakoha nie adolejuć bramy piekła. Ajciec Vincent zrabiŭsia kiraŭnikom adkrytaha i padpolnaha supracivu abodvum akupantam, kab źbierahčy biełaruskaje žyćcio koštam ułasnaha.
Vincent Hadleŭski ŭdzielničaŭ va Usiebiełaruskim źjeździe, abiraŭsia ŭ Radu BNR, a ŭ 1926-m, u 38 hadoŭ, razam z ksiandzom Adamam Stankievičam uznačaliŭ Biełaruskuju Chryścijanskuju Demakratyju, viadučuju niezaležnickuju partyju Zachodniaj Biełarusi.
Vykładčyk u niaśvižskaj biełaruskaj sieminaryi, probašč u śviancianskich Žodziškach, ksiondz Hadleŭski vydaje biełaruskamoŭnyja kazani XIX st, redahuje chadeckuju «Krynicu» i hazietu «Biełaruski Front», pierakładaje na biełaruskuju movu Novy Zapaviet.
U pracy da źniemažeńnia, pad śmiarotnymi pahrozami, ksiondz Vincent składaŭ u achviaru, u žyvy sakramant za ŭvieś biełaruski narod, siabie. U Žodziškach davodziłasia supraćstajać polskim asadnikam, što zryvali biełaruskuju imšu (potym, u 1943-m, akaŭcy pa-bandycku pazabivajuć u miastečku śviadomych biełarusaŭ), u turmach časoŭ sanacyi dy pieradvajennaj Vilni — kamunistam, što tłumili lud svajoj prapahandaj i teroram, i, narešcie, u Minsku — nacystam ź ichniaj ideałohijaj vyniščeńnia «niedačałaviekaŭ»…
Hadleŭski ŭdzialaŭ sakramanty. Spaviadaŭ i pryčaščaŭ… Ale samaja hłybokaja tajamnica ksiandza Hadleŭskaha była ŭ tym, što niahledziačy na hiestapa i savieckuju vyviedku jon zdoleŭ stvaryć padpolnuju Biełaruskuju niezaležnickuju partyju, naładžvaŭ adnosiny z zachodnimi sajuźnikami — rychtavaŭ hrunt dla niezaležnaści.
Voś čamu ŭ samuju doŭhuju noč 1942, pierad Rastvom, hiestapaŭcy aryštavali ksiandza paśla imšy ŭ Čyrvonym kaściole, vyvieźli ŭ Traścianiec i rasstralali.
Ciapier na tym miescy — ahramadnaja zvałka. Čornaja śmiardziučaja zvałka. I na ŭskrajku — kryž, la jakoha ŭ dzień śmierci Hadleŭskaha źbirajucca ludzi.
Sioleta, na katalickaje Rastvo, spaŭniajecca 70 hod z dnia achviary ajca Vincenta.
Siońniašni probašč Čyrvonaha, Uładzisłaŭ Zavalniuk, užo katory hod namahajecca ŭšanavać pamiać ksiandza chacia b miemaryjalnaj doškaj. Zabaraniajuć: dla balšavikoŭ Hadleŭski strašny i pamierły.
Takich ksiandzoŭ, jak Hadleŭski i Stankievič, nie mahli napałochać ani Hitler, ani Stalin.
Ci zdoleje hetak ža śmieła, advažna stać za Biełaruś ciapierašni biełaruski Kaścioł?
Bo ŭ sakramancie Hadleŭskaha, jak i ŭ achviary rosickich ksiandzoŭ Juryja Kašyry i Antonija Laščeviča, spalenych razam z parafijanami, hreka-katalickaha ekzarcha Antonija Niemanceviča, źniščanaha nacystami, i jašče adnaho lidara BCHD, Adama Stankieviča, zamučanaha ŭ stalinskich łahierach, u ich žyćci, addadzienym za bližnich, i pakutnickaj śmierci my najiaśniej paznajom Taho, Chto svajoj kryvioju aśviaciŭ i Kaścioł, i samu Biełaruś: uvaskrosłaha pad bieł-čyrvona-biełym ściaham Pieramožcu — Isusa Chrysta.
Hladzi jašče:Biełaruskaja hłybinia. Svaboda raście z kaściej.
Biełaruskaja hłybinia. Padlik radzimak
-
Fiaduta — Kaleśnikavaj: Mašańka, ci viarniciesia na Miesiac, ci nie vučycie žyć tych, chto stamiŭsia nabivać huzy ad čarhovaha nastupańnia na hrabli
-
Minsku treba vydušyć ź siabie pravincyjnaść i viarnuć nachabstva i blask Vialikaha Horada
-
Kamu jašče što moža stać treba «dla nacyjanalnaj biaśpieki» i jak tut być Biełarusi
Kamientary