Heta nie toje, što vy padumali.
Možna adrazu zdahadacca pra što padumali čytačy, pabačyŭšy zahałovak. Adnak kamiedyja Sieta Makfarlejna «Treci lišni» — nie pra plušavy desant. I lubyja supadzieńni tut buduć vypadkovymi.
Kinaanalityk Haziety.ru aceńvaje stužku jak «samy śmiešny film hoda».
1985.
Maleńki Džon ŭ dziacinstvie tak bajaŭsia navalnicy i tak chacieŭ mieć siabra, što zahadaŭ: chaj lubimy plušavy miadźviedź Ted ažyvie, zahavoryćJak heta byvaje tolki ŭ halivudskim filmie, dziciačaje žadańnie spraŭdžvajecca.pa-čałaviečy , prahonić navalnicu i zastaniecca ź im na ŭsio žyćcio.
Žyvy, choć i plušavy, miadźviedź stanovicca nacyjanalnaj zorkaj i navat dokazam isnavańnia vyšejšaj siły:pakazvajučy na Teda, pastar usklikaje: «Pahladzicie, što stvaryŭ Hospad!»
Praz čverć stahodździa
dziaŭčyna Džona stavić jamu ŭltymatum: abo jon pierastaje valać durnia i klikać ŭ łožak plušavaha miadźviedzia kožny raz, kali na vulicy idzie doždž, abo čas raźbiahacca,bo takoje žyćcio ŭtraich nie zusim zdarovaje. U dadatak Ted palić «traŭku», dniami siadzieć la televizara i vodzić u dom dzievak…
Za miesiac prakatu ŭ ZŠA film sabraŭ amal 200 miljonaŭ dalaraŭ, što vielmi šmat dla kamiedyi pra mužčynu ŭ kryzisie siaredniaha vieku i jaho dziciačuju cacku, jakaja adnačasova i adziny śpiecefiekt.Siužet nanizany na źjedlivy
pop-kulturny humar.
«Uśviedamlaju, što mahu stać pieršaj biełaruskaj, jakaja naviedaje ŭsie krainy śvietu». Padarožnica ź Minska razmaŭlaje na 8 movach i maryć pražyć 200 hadoŭ
Kamientary