№ 22 (179), 29 traŭnia — 5 červienia 2000 h.
pazytyvy
NIEKATORYJA VYNIKI FUNKCYJANAVAŃNIA NARODNAJ HASPADARKI BIEŁARUSI Ŭ STUDZIENI-KRASAVIKU 2000 HODU
Naš narod kožny dzień radujecca, jak čuje pra rost VNP. I ja vam pra toje z zadavalnieńniem raskažu. Voś znoŭ za čatyry miesiacy VNP pabolšaŭ na 5% pry hadavym prahnozie jahonaha pryrostu na 2—3%. Hetaj fenamenalnaj źjavaj my abaviazanyja imklivamu rostu ajčynnaj pramysłovaści, jaki skłaŭ 6,1% zamiest 3 pa planie.
Vielmi pryhožyja ličby atrymalisia byli za čatyry miesiacy, ale, na tabie, sapsavaŭ ich krasavik. Čamuści sakavicki ŭzrovień vytvorčaści pieravyšany tolki pramysłovaściu budaŭničych materyjałaŭ. Ale naša dziaržava macujecca pieradusim metałaapracoŭkaj i mašynabudavańniem.
Hetaksama adbyłosia ŭ krasaviku i skaračeńnie tavarazvarotu ŭ krainie, što niezvyčajna napiaredadni viesnavych śviataŭ, chacia rost za čatyry miesiacy byŭ. Ale vyklikaje ščyruju zaniepakojenaść pieraklučeńnie šyrokich masaŭ pracoŭnych z harełki (-9%) na vino (+17%), što śviedčyć pra niejkija hłybinnyja zruchi ŭ siamiejnych finansach.
Chutčej za ŭsio, heta źviazana z prablemami efektyŭnaści źniešniaha handlu, padmurku biełaruskaha dabrabytu. Zamiest 3% adbyŭsia rost ekspartu na 27%, ale impart znoŭ apiaredziŭ jaho, i pry planavym roście na dva adsotki ŭzros na 42%.
Pra vysoki rost realnych hrašovych prybytkaŭ nasielnictva niama čaho kazać, bo kožny adčuvaje jaho na ŭłasnaj kišeni. Karaciej, jany dasiahnuli 16%. Mahčyma, hetaje mierkavańnie padasca nia vielmi słušnym kałhaśnikam, 62% jakich atrymlivajuć svoj zarobak sa spaźnieńniem, pryčym zapazyčanaść u vioscy składaje ŭžo pad 70% miesiačnaha fondu zarpłaty. Ale nia treba chvalavacca, heta zusim nia mnoha, bo siaredniaja zarpłata traktarysta ŭ sakaviku była mienšaj za minimum, vyznačany dziaržavaj jak miaža halečy (21 tys. rub.).
Finansavaje stanovišča pramysłovych pradpryjemstvaŭ hetkaje samaje, jak i ŭ hieraičnych kałhaśnikaŭ. Vy ŭžo čuli, što jany pracujuć ź pieravykanańniem planu, ale na 1 krasavika 34% pradpryjemstvaŭ byli stratnymi, suproć 24% toj ža paroj minułaha hodu.
Tym ža časam siaredniaja rentabelnaść u «narodnaj haspadarcy» źmienšyłasia da 9,5% suproć 13,9% u pieršym kvartale minułaha hodu.
Usio heta paradaksalnym čynam adbyvajecca na fonie zapavolvańnia tempaŭ rostu inflacyi pa miesiacach (studzień — 114,1%, luty — 109,3%, sakavik — 105,8%, krasavik —105,1%). Mabyć nia tolki ŭ manetarysckich namierach Nacbanku reč, ale, prykładam, i ŭ sielskaj haspadarcy, i ŭ nakirunkach investavańnia, i ŭ aktyŭnaści spažyŭcoŭ, h.zn. nas z vami.
Dziakuj Bohu, u pieršym kvartale pamiorła na dźvie z pałovaju tysiačy ludziej mieniej, čym za tuju ž paru letaś. Ale nasielnictva Kraju ŭsio ž pamienšała na 11 tysiačaŭ čałaviek, bo ŭsio mieniej tych, chto da nas jedzie.
Michał Zaleski
Ciapier čytajuć
«Pa-biełarusku «Słana» Filipienki nabyvali bolš achvotna, čym pa-rusku». Jakija knihi siońnia ŭ topie? Intervju z kiraŭnicaj vydaviectva Gutenberg Publisher
«Pa-biełarusku «Słana» Filipienki nabyvali bolš achvotna, čym pa-rusku». Jakija knihi siońnia ŭ topie? Intervju z kiraŭnicaj vydaviectva Gutenberg Publisher
«Heta ryzykoŭna dla Biełarusi». Zialenski zajaviŭ, što Rasija raźmiaščaje abstalavańnie dla naviadzieńnia šachiedaŭ na dachach biełaruskich šmatpaviarchovikaŭ
Kamientary