Siarhiej Piasecki
Traktat pra urku
Vialiki urka naradziŭsia daŭno i dobra byŭ viadomy ŭ nizach hramadztva. Ličyŭ siabie za “błatnoha”, za złodzieja-majstra, ale byŭ chutčej chulihanam dy parazytam pry zładziejach, jakim jany pahardžali, choć i pryznavali za svajho.
Urešcie, kali Rasieju zachłynuli mutnyja chvali druhoj revalucyi, urka vypłyŭ na pavierchniu j apynuŭsia ŭ svajoj stychii — u brudzie, kryvi dy ŭładzie panurych vyludkaŭ. Pačaŭ dvaicca, traicca, množycca j razmnožyŭsia ŭ miljony. Stvaryŭ svaju idealohiju, etyku i estetyku. Zaniaŭsia palitykaj. Panavaŭ na viaršyniach, caravaŭ u nizach.
Hałoŭnaja rysa urki — paharda. Paharda da dabryni, da praŭdy, da honaru. Meta jahonaja — vyhodna žyć z pracy inšych ludziej i spažyvać stolki, kolki ŭlezie. Dziela hetaha zaŭždy imkniecca jon darvacca da ŭłady albo da dobraha stanovišča, atačyć siabie štabam inšych urkaŭ i ździekavacca ź ludziej niezarhanizavanych. Urka nie abaviazkova musić zajmać vysokuju pasadu. Moža jon raspanavacca ŭ kałhasie, u lahiery, navat u viaźnicy. Hałoŭnaje dla jaho — žyvučy navat u niastačy, siarod halečy, mieć mahčymaść hłumicca sa svaich tavaryšaŭ dy isnavać na vyšejšym ad ich materyjalnym uzroŭni.
Urka nia brydzicca zdradaju, danosam. Achvotna imi karystajecca, kali sprava idzie pra jahony interas. Achvotna taksama słuhuje jon i padlizvajecca da tych, ad kaho zaležyć. Urka — vialiki aktor: umieje maskavacca, udavać zyčlivaść i čakać mahčymaści ŭziać za horła tych, kamu słužyć.
U imknieńni dasiahnuć svaich metaŭ urka nia ličycca ź inšymi ludźmi. Kali ž svaich metaŭ dasiahnie, nie paškaduje navat tych, chto jamu niadaŭna dapamahaŭ. U kožnym urku žyvie instynkt sadysta. Maje jon šmat chvaravitych kompleksaŭ. Ź jahonaha kompleksu niepaŭnavartaści paŭstaje manija vieličy, jakoju maskuje jon svaju nikčemnaść i biescharaktarnaść.
Urki prabivajucca praz žyćcio nia toje što “łokciami”, ale navat botami. Lohka dasiahajuć vysokich stanoviščaŭ, ale zaŭsiody i ŭsiudy zastajucca tolki urkami. Časam urki majuć dobraje vychavańnie j maniery; byvaje, pachodziać ź viadomych siemjaŭ; adnak psychika ichnaja zaŭsiody adnolkavaja: heta chałodnyja dreni, jakija šanujuć tolki siłu, spryt i bahaćcie.
U kožnaj arhanizacyi, u kožnym zhurtavańni, u kožnaj hrupie ludziej mohuć znajścisia urki, jakija pilnujuć vypadak, kab zaniać lepšyja miescy, asabliva kali miescy tyja prybytkovyja. Urki lubiać padpisvać pakty j damovy: na słovach — dla dabra ci biaśpieki hrupy, da jakoj naležać, ale pa sutnaści — dziela svajoj karyści. Dzie jość “bratva”, “karašy”, “družbany” — tam zaŭsiody znojducca i urki. Prysłoŭje “ruka ruku myje, naha nahu padpiraje” prydumali urki. Palityka — ulubionaja halina ichnaj dziejnaści, i da jaje jany prajaŭlajuć vialikija zdolnaści. Ale urki — stvareńni ŭniversalnyja j lohka apanoŭvajuć roznyja sfery čałaviečaha žyćcia. Znojdziecie urku i ŭ vajskovym mundziry, i ŭ stroi dyplamata. U takich vypadkach jon śpiavaje jak sałaviej, a dumaje j dziejničaje jak krakadził. Uźniosłyja słovy dla jaho — tolki srodak dasiahnieńnia mety: zatumanić inšym ludziam vočy i atrymać prybytak.
Pryhladajciesia, vyjaŭlajcie vakoł siabie urkaŭ dy starajciesia pieraškadžać im. Bo, kali apanujuć urki ŭsie sfery žyćcia čałaviečaha, pazbaviać jaho ŭsialakaj vartaści.
Pieršaja publikacyja: Wiadomości, Londyn, 1958, nr 44.
Pierakłaŭ Vacłaŭ Areška
Siarhiej Piasecki (1901—1964) naradziŭsia ŭ Biełarusi, u Lachavičach. Baćka jahony ličyŭ siabie palakam (Piaseckija pierasialilisia ŭ Biełaruś z Karony ŭ XVI st.), ale byŭ pravasłaŭny. Maci była prysłužnicaju ŭ baćkavym domie j zastałasia pa-za miežami žyćcia syna. Sam Siarhiej Piasecki pryznavaŭsia, što papraŭnaj polskaj movie vyvučyŭsia tolki darosłym. I piśmieńnikam zrabiŭsia pozna — u druhoj pałovie 1930-ch, kali adbyvaŭ piatnaccacihadovaje pakarańnie za ŭzbrojeny rabunak. Da hetaha paśpieŭ pabyć himnazistam, złodziejem, partyzanam-zielenadubaŭcam, žaŭnieram Vojska polskaha, kantrabandystam, špieham polskaj vyviedki, bandytam... Ale pry ŭsim tym zachavaŭ u dušy šlachietnaść i čysty junacki ramantyzm. Jak litaratar byŭ pieśniarom pryhodaŭ, kachańnia j nianaviści. Tvory Piaseckaha, u jakich dzieja niaredka adbyvajecca ŭ Biełarusi, pierakładalisia na šmat movaŭ. U “narodnaj” Polščy jany byli zabaronienyja j drukavalisia padpolna.
Kamientary