Sieryja mapaŭ, vypuščanych National Geographic Society, pakazvaje, jak źmieniacca abrysy kantynientaŭ, kali rastanuć usie ldy na Ziamli.
Ledaviki, ladovyja ščyty i viečnyja śniahi — najbujniejšy paśla suśvietnaha akijana reziervuar vady na našaj płaniecie, abjom jakoha składaje bolš za 24 młn kubičnych kiłamietraŭ. Projdzie nie mienš za 5 tysiač hadoŭ, miarkujuć navukoŭcy, pierš čym ildy całkam rastanuć. Ale kali čałaviectva spalić ŭsie zapasy vuhalu, nafty i hazu na płaniecie, pavyšeńnie ŭtrymańnia vuhlakisłaha hazu ŭ atmaśfiery pryviadzie da pavyšeńnia siarednich tempieratur da 27 °S (ciapier hetaja vieličynia składaje kala 14 °S). Mnohija rehijony stanuć zaharačymi dla pražyvańnia, a prybiarežnyja vobłaści buduć zatopleny akijanam, uzrovień jakoha padymiecca na 66 mietraŭ.
Bolš za 34 miljona hadoŭ tamu, u epochu eacenu, na Ziamli nie było ladovych ščytoŭ, i ŭ arktyčnych bałotach płavali alihatary. Ale pastupova, pa miery źnižeńnia kancentracyi ŭ atmaśfiery dyjaksidu vuhlarodu, jaki nazapašvajecca ŭ apadkavych parodach na dnie akijana, płanieta pastupova astyvała. Pieršyja kantynientalnyja ladovyja ščyty sfarmavalisia ŭ Antarktydzie, ale zatym raspaŭsiudzilisia i na kantynienty paŭnočnaha paŭšarja. Biahučy pieryjad mižledavikoŭja, praciahłaść jakoha vierahodna składaje kala 20 tysiač hadoŭ, moža adznačycca pieršaj z časoŭ eacenu poŭnaj adsutnaściu ldoŭ na Ziamli.
Kali raźliki navukoŭcaŭ dakładnyja, to ŭ vypadku takoha paciapleńnia Biełaruś atrymaje vychad da mora, a klimat stanie subtrapičny.
-
Claude maluje hrafiki i dyjahramy niepasredna ŭ čacie
-
Ehaistyčnaja chramasoma ledź nie vyniščyła ludziej tysiačahodździ tamu. Padobna, jana viarnułasia — u marmonski štat Juta
-
Jak bot sa štučnym intelektam OpenClaw spačatku zachapiŭ śviet, a paśla trapiŭ pad zabarony i byŭ nazvany «kašmaram kibierbiaśpieki»
Ciapier čytajuć
Maksim Znak pra pres-kanfierencyju va Ukrainie: My damovilisia nie ŭzdymać najbolš balučyja temy — katavańniaŭ, sankcyj, vajny. Moža, musili my pa-inšamu zrabić
Kamientary