Navuka i technałohii2727

Jak źmienicca karta Jeŭropy, kali rastanuć usie ledaviki

Sieryja mapaŭ, vypuščanych National Geographic Society, pakazvaje, jak źmieniacca abrysy kantynientaŭ, kali rastanuć usie ldy na Ziamli.

Ledaviki, ladovyja ščyty i viečnyja śniahi — najbujniejšy paśla suśvietnaha akijana reziervuar vady na našaj płaniecie, abjom jakoha składaje bolš za 24 młn kubičnych kiłamietraŭ. Projdzie nie mienš za 5 tysiač hadoŭ, miarkujuć navukoŭcy, pierš čym ildy całkam rastanuć. Ale kali čałaviectva spalić ŭsie zapasy vuhalu, nafty i hazu na płaniecie, pavyšeńnie ŭtrymańnia vuhlakisłaha hazu ŭ atmaśfiery pryviadzie da pavyšeńnia siarednich tempieratur da 27 °S (ciapier hetaja vieličynia składaje kala 14 °S). Mnohija rehijony stanuć zaharačymi dla pražyvańnia, a prybiarežnyja vobłaści buduć zatopleny akijanam, uzrovień jakoha padymiecca na 66 mietraŭ.

Bolš za 34 miljona hadoŭ tamu, u epochu eacenu, na Ziamli nie było ladovych ščytoŭ, i ŭ arktyčnych bałotach płavali alihatary. Ale pastupova, pa miery źnižeńnia kancentracyi ŭ atmaśfiery dyjaksidu vuhlarodu, jaki nazapašvajecca ŭ apadkavych parodach na dnie akijana, płanieta pastupova astyvała. Pieršyja kantynientalnyja ladovyja ščyty sfarmavalisia ŭ Antarktydzie, ale zatym raspaŭsiudzilisia i na kantynienty paŭnočnaha paŭšarja. Biahučy pieryjad mižledavikoŭja, praciahłaść jakoha vierahodna składaje kala 20 tysiač hadoŭ, moža adznačycca pieršaj z časoŭ eacenu poŭnaj adsutnaściu ldoŭ na Ziamli.

Kali raźliki navukoŭcaŭ dakładnyja, to ŭ vypadku takoha paciapleńnia Biełaruś atrymaje vychad da mora, a klimat stanie subtrapičny.

Kamientary27

Ciapier čytajuć

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»31

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»

Usie naviny →
Usie naviny

U Dobrušskim rajonie ŭpaŭ čarhovy bieśpiłotnik. Ludzi čuli vybuchi2

Źjaviłasia VIDEA, jak vyhladaje načny Minsk z vyšyni ptušynaha palotu1

Dzivosnaje viartańnie. Jak u Alpach adradzili źnikłych ptušak1

«Ja dziakuju Bohu, što kraina, ź jakoj vy vajujecie, siońnia nie vorah Vienhryi». Orban adkazaŭ Viktaru Juščanku na jahony adkryty list17

Milicyja papiaredziła pra machlarskuju schiemu «vypadkovaha pieravodu»

Tramp zaklikaŭ krainy, jakija paciarpieli ad zakryćcia Armuzskaha praliva, nakiravać tudy vajskovyja karabli4

U Pinsku padčas ramontu darohi pad asfaltam znajšli staradaŭni bruk3

Sartujem śmiećcie i admaŭlajemsia ad bienzinavych aŭto — ale vojny imkliva abiasceńvajuć hetyja namahańni i adkidvajuć čałaviectva nazad4

Pamior fiłosaf Jurhien Chabiermas2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»31

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić