Tekst zvarotu byŭ źmieščany ŭ 06:38 na jaho aficyjnym sajcie.
U nas z vami byli roznyja vyprabavańni. Ale siońniašniaje, mabyć, samaje ciažkaje ź ich. Adbyłasia biada — zahinuli ludzi. I heta vialikaja bol i trahiedyja dla kožnaha z nas. Adnak i heta my razam pavinny pieražyć i pieraadoleć.
Z samaha pačatku hetaha supraćstajańnia ja zaklikaŭ da dyjałohu, byŭšy kateharyčnym praciŭnikam siłavych varyjantaŭ, a tym bolš — krovapralićcia. Heta moj žyćciovy pryncyp — nivodnaja ŭłada nie varta i kropli pralitaj za jaje kryvi. Mienavita hetym pryncypam ja kiravaŭsia ŭ 2004-m hodzie, kali spyniŭ svaich prychilnikaŭ ad sutyknieńnia z prychilnikami majho apanienta. Tamu i ŭ ciapierašnim kanflikcie ja rabiŭ staŭku na dyjałoh. Haspodź daŭ čałavieku movu dla taho, kab jon moh znajści ahulnuju movu ź inšym čałaviekam.
Pavinien skazać, što peŭny dyjałoh usio ž taki adbyŭsia. My realizavali dźvie amnistyi — pieršuju paśla śniežańskich padziej. I druhuju, jakaja ŭstupiła ŭ dziejańnie 17 lutaha.
Treba ž było apazicyjnym lidaram tak zrabić, što ŭžo na nastupny dzień, 18 lutaha, jany zaklikali radykalnuju častku płoščy da ŭzbrojenaj baraćby.
Apazicyjaniery nie tolki nie dačakalisia adkryćcia pasiadžeńnia parłamienta, na jakim pavinny byli hałasavać zakony, jakija źmianili Ukrainu. Jany naadvarot — zabłakavali Viarchoŭnuju Radu, nie daŭšy mahčymaści pryniać hetyja źmieny. Zapatrabavali — usiu ŭładu apazicyi i nieadkładna.
Nie majučy na heta mandatu naroda, niezakonnym čynam, parušajučy Kanstytucyju Ukrainy, hetyja, z dazvołu skazać, palityki, źviartajučysia da pahromaŭ, padpałaŭ i zabojstvaŭ, sprabavali zachapić uładu.
Apazicyjnyja lidary zdradzili asnoŭnym pryncypam demakratyi — uładu nabyvajuć nie na vulicach abo płoščach, a tolki na vybarčych učastkach. Ja nie raz kazaŭ im — chutka vybary. Kali narod davieryć vam — budziecie va ŭładzie. Kali nie davieryć — nie budziecie pry ŭładzie. Ale i toje, i inšaje pavinna adbycca zakonna, tak, jak zahadvaje Kanstytucyja Ukrainy.
Miažu jany pierajšli, kali zaklikali ludziej da zbroi. A heta — aburalnaje parušeńnie zakona. I złačyncy pavinny paŭstać pierad sudom, jaki vyznačyć im mieru pakarańnia.
Heta nie moj kapryz, heta moj abaviazak, jak haranta Kanstytucyi — zabiaśpiečyć mir u krainie i spakoj hramadzian i spraviadlivaść u dačynieńni da kožnaha.
Zychodziačy z hetaha, ja jašče raz zaklikaju lidaraŭ apazicyi, jakija śćviardžajuć, što jany imknucca mirnaha ŭrehulavańnia, nieadkładna admiežavacca ad tych radykalnych sił, jakija pravakujuć krovapralićcie i sutyknieńnie z pravaachoŭnymi orhanami.
Abo, u vypadku, kali jany nie žadajuć sychodzić — pryznać, što jany padtrymlivajuć radykałaŭ. I tady ź imi budzie inšaja razmova.
Skažu ščyra, u mianie byvajuć daradcy, jakija sprabujuć mianie schilić da žorstkich varyjantaŭ — da ŭžyvańnia siły. Ale ja zaŭsiody ličyŭ prymianieńnie siły pamyłkovym padychodam.
Jość lepšy i efiektyŭny sposab - znajści ahulnuju movu. Pajści na kampramis. Damovicca. Ja ŭžo kazaŭ nie raz, što ŭ takim vypadku krychu stracić uładu. Stracić i apazicyja. Ale vyjhraje Ukraina.
Ja nastojliva zaklikaŭ ŭstrymacca ad radykalnych dziejańniaŭ. Ale mianie nie pačuli.
Paŭtaraju i źviartajusia znoŭ. Jašče nie pozna prysłuchacca. Jašče nie pozna spynić kanflikt.
Tak, my ŭžo nie vierniem zahinuŭšych. Tak, my ŭžo zapłacili zanadta darahuju canu za ambicyi tych, chto rviecca da ŭłady. Ale kab košt nie byŭ jašče vyšejšy, zaklikaju — apamiatajciesia! Treba sadzicca za stoł pieramovaŭ i ratavać Ukrainu. Bo budučyja pakaleńni nam nie darujuć, kali my razburym dziaržavu, jakaja pavinna naležać im — našym naščadkam.
Darahija suajčyńniki! Darahija ludzi, jakija stracili rodnych i blizkich u hetym biazhłuzdym kanflikcie, dazvolcie mnie vykazać vam spačuvańni.
Ja viedaju, što słovami horu nie dapamožaš. Ja razumieju, jakaja strašnaja trahiedyja vas spaścihła. Ale ja chacieŭ by, kab vy adčuvali ŭ hetyja chviliny maju padtrymku i majo ščyraje škadavańnie.
Ciapier usie my pavinny ŭśviadomić adno — navat samaje žorstkaje supraćstajańnie skončycca. A Ukraina pavinna zastacca nazaŭsiody. U hetym naša zadača. I heta — naša hałoŭnaja i najpieršaja meta.
Kamientary