Ja pavažaju kožnaha čałavieka, bo liču luboje čałaviečaje žyćcio nieacennym darunkam, jakaja dajecca kožnamu z nas nie prosta tak…
U Rasii ŭ mianie šmat siabroŭ, jakija daŭno pierabralisia tudy žyć. My ŭ vielmi blizkich adnosinach i nie dajem uładam zabirać u nas apošniaje — siabroŭstva. Ja nikoli nie naviazvaju nikomu svajo mierkavańnie, kali pra jaho ŭ mianie nie pytajucca. Žyvy časopis nie ličycca — bo dla mianie heta bolš, čym asabisty dziońnik, ź jakim mnie lahčej žyviecca.
Jak čałaviek, jaki nie adzin hod vučyŭsia na fakultecie sistem i srodkaŭ masavaj kamunikacyi, ja dobra viedaju i vyvučaju roznyja mietady prymianieńnia infarmacyjnaj vajny. Žurnalistyka daŭno stała asobnaj halinoj kiravańnia, dakładniej, kiravańnia čałaviečaj śviadomaściu. Jak nie strašna heta pryznavać, ale jaje možna adnieści da zbroi, da jadziernaj zbroi. Aŭtamaty, nažy, tanki — heta ŭsio pradmiety, jakija stvaryŭ čałavieka, a voś masavaja śviadomaść — heta kudy bolš surjoznaja zbroja. Na žal, joj vielmi lohka kiravać, my ŭraźlivyja i časam vierym usiamu, što čujem, asabliva kali heta čujem pa rejtynhavych kanałach našaj krainy. I heta pałochaje, i mnie soramna za toje, što piać hadoŭ ja vučyłasia tamu, jak padmanvać čałavieka. Heta hrošy, heta ŭłada, heta siła! I ludzi na heta daŭno pavialisia, nie ŭsie, kaniešnie, ale pracentaŭ tak 85 dakładna! Na pradmiecie žurnalistyka ŭ nas jość dva hałoŭnyja praviły:
— kab daviedacca realnuju infarmacyju pra jakuju-niejuudź padzieju, treba pierahledzieć materyjał 15 niezaležnych krynic (50% telebačańnie, 20 presa, 10 radyjo, 10 internet) i tolki tady ty možaš pryjści da bolš dakładnaj vysnovy, nacbolš dakładnuju ž ty atrymaješ tolki tady, kali jašče ŭsio heta pabačyš na ŭłasnyja vočy
— čym bolš biazhłuzdy i absurdny padman, tym bolš ludziej u jaho pavierać.
Mnie davodzicca ŭ siłu siońniašniaha stanovišča pastajanna hladzieć rasiejskija kanały i vučycca ŭ ich mietadam kiravańnia ludźmi. Na samaj spravie, heta vielmi prosta, nie viedaju navošta nas vučać hetamu piać hadoŭ! Da navinaŭ «apanienta» ja daŭno ŭžo abyjakavaja, mianie bolš nie złujuć hetyja absurdnyja vykazvańni abo materyjały, uziatyja ź inšych krain, jakija adbyvalisia sto hadoŭ tamu, jany navat mianie bolš nie śmiešać. Bo z-za hetaha łajna hinuć maje siabry i znajomyja, i hetaha pačućcia nie zrazumieć, pakul straty nie začepiać asabista ciabie ci tvaich blizkich. Usio pačałosia ź bJenderaŭskaha majdanu — heta była nahoda atrymać žadanaje. Dobra, što ruskija znajomyja našaj siamji adekvatnyja ludzi, jakija razumiejuć absurd navin, kali 20 hadoŭ u krainie ŭsie byli ruskimi, a tut stali fašystami) Ach, asabliva heta śmiešna, kali ŭličvać maju siamju, z majoj nacyjanalnaściu. Kaliści ja sprabavała pierakanać ruskich žycharoŭ u tym, što ŭsio, što ŭ ich pakazvajuć, — heta padman i vielizarnaje pierabolšańnie, ale potym heta žadańnie prapała, čałavieka ŭžo ništo nie pierakanaje, tolki kali jon sam pabačyć karcinu, jakuju ja baču za svaim aknom. Ja daŭno pierastała adkazvać ludziam, jakija kažuć, što ja ašukanaja i mianie treba terminova ratavać, chm, a navošta mnie ich słuchać, bo ŭsio dziarmo adbyvajecca sa mnoj i z maim narodam u mianie na vačach. Ja, na žal, abyjakavaja, zastalisia pačućci tolki da maładych chłopcaŭ, jakija zastalisia žyvyja, ale nazaŭsiody stali invalidami, tolki im mnie chočacca dapamahać, ich chočacca škadavać i im chočacca spačuvać. Ja bajusia adnaho, što paśla hetaj vajny, ja pierastanu adčuvać choć što (kachańnie, tryvohu, nianaviść), bajusia, što ja pierastanu być čałaviekam z sercam, jakoje zdolna lubić i škadavać.
A naohuł hety post ja źbirałasia adrasavać rasijskim frendam, nie viedaju, čamu mianie paviało. Časta vy pišacie ŭ svaich błohach (heta vaša sprava) pra padziei, jakija na samaj spravie nie adbyvalisia abo dasyłajecie mnie strašnyja fatahrafii padziej, jakija nibyta adbyvajucca ŭ mianie ŭ horadzie/krainie. Usio heta takoje ž samaje kiravańnie śviadomaściu, i mnie b chaciełasia pakazać vam abviaržeńnie samych skandalnych fatahrafijaŭ u internecie pra padziei, jakija nibyta adbyvajucca va Ukrainie.
-
Letni samit G7 pieraniasuć, kab dać Trampu adśviatkavać jubilej
-
«Mnie nie patrebna mižnarodnaje prava — u mianie niama namieru pryčyniać ludziam škodu». Tramp patłumačyŭ, navošta jamu Hrenłandyja
-
Masavyja pratesty ŭ Iranie praciahvajucca. Pratestoŭcy zaklikajuć da źviaržeńnia ajatały Ali Chamieniei i viartańnia Rezy Piechlevi
Kamientary