Siońnia pačatak navučalnaha hoda: «Vučysia, niaboža, vučeńnie pamoža! Zmahacca ź niadolaj, niavolaj»
Va ŭsich siemjach, dzie jość dzieci, hod pačynajecca nie z 1 studzienia, a z 1 vieraśnia. Iznoŭ u škołu, usio prystasoŭvajecca da novaha hrafika. Toje samaje i ŭ piedahohaŭ.
Jak by ni było, a škoła farmuje čałavieka, hramadzianina. Nastaŭnik — samaja važnaja prafiesija. Škada, što tak niedaacenienaja ŭ siońniašniaj Biełarusi.
A viedy — hałoŭnaje dla čałavieka. «Vučysia, niaboža, vučeńnie pamoža!» — my ŭsie viedajem hetyja radki Janki Kupały. Ale nie šmat chto pamiataje ich praciah: «Vučysia, niaboža, vučeńnie pamoža! Zmahacca ź niadolaj, niavolaj».
U dobruju darohu, dzieci, junaki! Enierhii piedahoham!
* * *
Pieršy ŭrok sioleta budzie pryśviečany miru. «Dziakuj sałdatam Pieramohi za toje, što nie viedajem vajny». Tema aktualnaja praz padziei va Ukrainie, ale nie biez kanjunkturnaści.
-
«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna
-
Ministr Markaŭ zajaviŭ, što treba zmahacca z tymi, chto kaža pra ŭščamleńnie ruskaj ci biełaruskaj movy
-
Što ŭ realnaści adbyłosia pad Smalavičami? Voś samaja łahičnaja pryčyna nalotu ašalełych rasijskich małaletak
Ciapier čytajuć
«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna
Kamientary