Kazałaś — niet, a tut apiać že — da.
Niasut mnie raśpiačatki iz kapira!
Kak vidzim — ni jedzinava žyda
Nie smoh prakantraliravać Šapira!
Kazałaś, što nahami ŭ ziemlu ŭros,
I stał na śmierć, a nie na vaš łechaim…
A tut… Niaŭžo jeŭrejski vaš vapros
V adnoj adździelna ŭziataj — nierešaim?
Ani ž tvarat, kak Kola kaža, «žeść»,
Ani ž rastut, ćvitut, kak chren na hradkie!
Tak vydaj im źviazdu kancoŭ na šeść
Pastroj ich. Łučša ŭ šachmatnam paradkie.
I adviadzi ich, skažam, ŭ Šabany.
A znaješ, łučša srazu ŭ Kurapaty.
I ŭsio. I liš by nie była vajny.
I prykapaj ich tam…
Pa poł-łapaty…
Ciapier čytajuć
Maksim Znak pra pres-kanfierencyju va Ukrainie: My damovilisia nie ŭzdymać najbolš balučyja temy — katavańniaŭ, sankcyj, vajny. Moža, musili my pa-inšamu zrabić
Kamientary