Hienietyki navučylisia vyroščvać hihanckija pamidory
Nakolki «pierarostki» biaśpiečnyja i smačnyja, pakul nieviadoma.

Navukoŭcy znajšli sposab zrabić płady peŭnych raślin, u pryvatnaści tamataŭ, značna bolšymi ŭ pamierach. Pra jaho jany raspaviali ŭ časopisie Nature Genetics.
Daśledavańni dvuch štamaŭ tamataŭ ź niezvyčajna vialikimi pładami pakazali hienietykam suviaź pamieraŭ pładoŭ i pracaj pary hienaŭ. Źmieny ŭ ich dazvolili atrymać jašče bolšyja płady.
Pamier pładoŭ, jak pakazała daśledavańnie, zaležyć ad pracesaŭ u mierystemie — tkaninie ŭ vierchniaj častcy ściabła, dzie dzielacca stvałavyja kletki. Hien pad nazvaj WUSCHEL vyznačany jak adkazny za stymulacyju vytvorčaści stvałavych kletak, a hien CLAVATA3 — za padaŭleńnie ich vytvorčaści.
Pratein druhoha hienu patrabuje dla karektnaj raboty łancužok z troch malekuł cukru, ale hety łancužok atrymałasia skaracić. Takaja źmiena druhoha hienu dazvalaje z dapamohaj pieršaha vyrablać bolš stvałavych kletak, što daje bolšyja płady.
Miechanizm spracuje i dla mnohich inšych raślin. Naprykład, u kukuruzy možna pavialičyć kolkaść jadraŭ u kijachu. Chutčej za ŭsio, płady madyfikavanych raślin buduć biaśpiečnymi dla zdaroŭja, ale pakul takich daśledavańniaŭ jašče nie pravodzili. Pra smak pładoŭ nie paviedamlajecca.
Amal takija ž źmieny adbyvalisia i biez madyfikacyi hienaŭ pry sielekcyi. Viadomyja nam tamaty, što ispancy pryvieźli ŭ Jeŭropu piaćsot hod tamu, užo byli hihantami ŭ paraŭnańni ź niedalokimi prodkami. Nie tak daŭno pamidory pa pamierach byli nie bolšyja za maśliny.
-
Claude maluje hrafiki i dyjahramy niepasredna ŭ čacie
-
Ehaistyčnaja chramasoma ledź nie vyniščyła ludziej tysiačahodździ tamu. Padobna, jana viarnułasia — u marmonski štat Juta
-
Jak bot sa štučnym intelektam OpenClaw spačatku zachapiŭ śviet, a paśla trapiŭ pad zabarony i byŭ nazvany «kašmaram kibierbiaśpieki»
Ciapier čytajuć
Vychadcy z «Alfa» KDB Biełarusi zajmajuć kiraŭničyja pasady ŭ novym rasijskim supiersakretnym śpiecpadraździaleńni, pryznačanym dla zabojstvaŭ za miažoju
Kamientary