Azierbajdžan adpuściŭ manat u volnaje płavańnie — i jon abvaliŭsia na 47%
Azierbajdžan adpuściŭ manat u volnaje płavańnie. Pryčynaj hetaha rašeńnia stała devalvacyja valut krain—partnioraŭ. Paśla hetaha aficyjny kurs dalara vyras na 47%.
Centralny bank Azierbajdžana pryniaŭ rašeńnie ab pierachodzie na płavajučy kurs manata z 21 śniežnia. Pra heta paviedamlaje ahienctva «Azier-Pres» sa spasyłkaj na zajavu CB krainy. «Zhodna z hetym rašeńniem kurs manata budzie farmavacca hałoŭnym čynam u adpaviednaści z fundamientalnymi faktarami, jakija vyznačajuć suadnosiny popytu i prapanovy na valutnym rynku. Udzieł CBA na valutnym rynku budzie ažyćciaŭlacca ŭ adpaviednaści z hetym režymam», — zajavili ŭ banku.
U CB rastłumačyli, što heta rašeńnie abumoŭlena liškam prapanovy na rynku enierhanośbitaŭ i pasłableńniem ekanamičnaha rostu ŭ krainach, jakija źjaŭlajucca asnoŭnymi spažyŭcami nafty. Usie hetyja pracesy, rastłumačyli ŭ banku, akazali ŭpłyŭ na ekanomiku Azierbajdžana, jakaja znachodzicca ŭ pracesie intehracyi ŭ hłabalnuju ekanomiku.
«Rezka skaraciłasia stanoŭčaje salda źniešniehandlovaha bałansu krainy i valutnyja pastupleńnia ź inšych krynic», - skazali ŭ CB. U banku nahadali, što ŭ lutym 2015 była ažyćcioŭlena devalvacyja manata, zhodna ź jakoj valutny rynak i kurs nacyjanalnaj valuty Azierbajdžana byli adaptavanyja da cany na naftu na ŭzroŭni $ 50-55.
U suviazi z hetym aficyjny kurs dalara ŭ Azierbajdžanie pavysiŭsia adnosna 18 śniežnia na 47,63% - da 1,55 manata. Kurs jeŭra, jakoje ŭvachodzić u bivalutny košyk, vyras na 47,88% - da 1,685 manata. Kurs rasijskaha rubla pavysiŭsia na 47,3% - da 0,0218 manata.
Kamientary