Mierkavańni99

Anatol Sidarevič: 22 červienia — dzień, jaki nielha zabyć

Byccam i nie bambili ŭ hety dzień Biełastok, Bieraście, Horadzien…

Byccam nie rušyli niamieckija vojski na Miensk, kab uziać u abcuhi, u toje, što budzie nazvana Biełastockim (Biełastocka-Mienskim) katłom, vialikuju hrupoŭku Čyrvonaj Armii…

U hety dzień usie sučasnym bonzam ahulnadziaržaŭnaha, rehijanalnaha dy łakalnaha ŭzroŭniaŭ naležała b pryjści na mahiły voinaŭ.

U hety dzień sučasnym bonzam naležała b pryjści da mahił pałonnych čyrvonaarmiejcaŭ.

U hety dzień sučasnym bonzam naležała b pryjści ŭ Traścianiec, Kałdyčeva, Azaryčy, inšyja łahiery śmierci, pryjści da Jamy ŭ Miensku, da mahiłaŭ źniščanych nacystami našych suajčyńnikaŭ-habrejaŭ.

U hety dzień sučasnym bonzam naležała b ušanavać pamiać zahinułych u šmatlikich chatyniach.

Ja nie spadziajusia, što vyrasłyja z balšavicka-enkavedešnaha šyniala sučasnyja bonzy ŭšanujuć pamiać viaźniaŭ savieckich turmaŭ, jakich savieckija ž karniki rasstrelvali ŭ pieršyja dni vajny.

Ja nie spadziajusia, što vyrasłyja z balšavicka-enkavedešnaha šyniala sučasnyja bonzy patłumačać narodu i zahadajuć zapisać dla viečnaha pamiatavańnia ŭ padručniki, chto vinavaty ŭ tym, što Niamieččyna zachapiła ŭsiu Biełaruś. Vinavaty ŭ tym, što saviecki Čyrvony Kryž nie pryjšoŭ da dapamohu miljonam svaich suajčyńnikaŭ, jakija trapili ŭ pałon.

Ja nie spadziajusia, što vyrasłyja z balšavicka-enkavedešnaha šyniala sučasnyja bonzy patłumačać narodu i zahadajuć zapisać dla viečnaha pamiatavańnia ŭ padručniki, jak u Savieckim Sajuzie kavali mieč dla Viermachta, jak balšaviki spraŭna pastaŭlali Niamieččynie patrebnaje dla adnaŭleńnia jaje militarnaha patencyjału.

Ja nie spadziajusia, što vyrasłyja z balšavicka-enkavedešnaha šyniala sučasnyja bonzy patłumačać narodu i zahadajuć zapisać dla viečnaha pamiatavańnia ŭ padručniki, jak našych mabilizavanych u 1944-m i na pačatku 1945-ha suajčyńnikaŭ kidali ŭ miasarezki ŭ Prusii i Brandenburhu.

Byŭ u savieckaj historyi adzin momant, kali kiraŭnictva SSSR zhadała pra dzień 22 červienia.

Napiaredadni hetaj daty ŭ 1961-m u Maskvie adbyłosia pasiadžeńnie. Heta było śpiecyfična savieckaje, śpiecyfična balšavickaje mierapryjemstva. Mikita Chruščoŭ dy inšyja dziejačy, jakija ŭ čas vajny słužyli ŭ armii, źjavilisia pierad publikaj u novieńkich mundzirach. Ni dakładčyk (maršał Radzivon Malinoŭski), ni Chruščoŭ u svajoj pramovie tak i nie skazali narodu i śvietu, kolki ž ludziej straciŭ Saviecki Sajuz u toj vajnie. Chłusić pra 9 miljonaŭ, jak heta zrabiŭ Stalin, było ŭžo niajomka, nazvać sapraŭdnuju ličbu – strašna. Zatoje na tym pasiadžeńni byŭ ahučany dzikunski i, nie pabajusia hetaha słova, ludajedski arhumient na karyść vyrašalnaj roli SSSR u razhromie nacysckaj Niamieččyny. Hučaŭ toj arhumient tak: Złučanyja Štaty stracili 300 tysiač čałaviek, Anhlija – kala 250 tysiač, a voś na savieckim froncie «takimi ličbami ličylisia straty ŭ asobnych bitvach (sražienijach)».

Chto moh padumać, što čałaviek, jaki na pasiadžeńni 21 červienia 1961 h. siadzieŭ u prezidyumie ŭ mundziry hienierał-majora, praź niapoŭnyja piać hadoŭ abvieścić śviatočnym dniom 9 maja? Stalin, jaki viedaŭ ab sapraŭdnych stratach, ab sapraŭdnaj canie pieramohi, nie advažvaŭsia na takoje. Jaho vychavancy – advažylisia. I ich arhumientacyja z časoŭ Mikity Chruščova nie pamianiałasia. Mała taho, dzień 9 maja staŭ nie prosta Dniom Pieramohi, a Dniom Vialikaj Pieramohi. Pisać inakš ciapier nielha.

Cynizm sučasnych bonzaŭ zaškalvaje.

Jak byccam nie zahinuli ŭ toj vajnie 15 760 tysiač mirnych žycharoŭ. Jak byccam nie stracili ŭ toj vajnie 8 850 tysiač čyrvonaarmiejcaŭ zabitymi Jak byccam nie było paraniena 15 685 tysiač bajcoŭ.

Cynizm zaškalvaje.

Vialikaja Pieramoha, a ŭdzielniki vajny i jaje achviary (praktyčna ŭsie žychary Biełarusi, jakija naradzilisia da lipienia 1944-ha) i dahetul žyvuć u draŭlanych (dyj u muravanych) damach biez vadapravoda, biez łaźniaŭ, haračaj vady i kanalizacyi.

Vialikaja Pieramoha, a ŭ kałodziežach u mnohich vioskach vada i dahetul nie adpaviadaje sanitarnym normam. 

Vialikaja Pieramoha, a pamiž mnohimi nasielenymi punktami i dahetul niama narmalnych daroh. 

Vialikaja Pieramoha, a jakaść žyćcia… Nie budziem pra jakaść žyćcia.

…Jany nie pryjduć 22 červienia na mahiły bajcoŭ i pałonnych, bo dla hetaha patrabujecca inšy mientalitet, inšaja škała kaštoŭnaściaŭ, patrabujecca ŭśviedamleńnie taho, što mieraj usich rečaŭ jość čałaviek.

Skrucha ahortvaje jašče i tamu, što i demakratyčnaja supolnaść jak byccam zabyła pra hety dzień. Dzień, pra jaki nielha zabyvać. Dzień, vinavatymi za jaki źjaŭlajucca tyja, što pastavili sabie za metu pavialičyć kolkaść savieckich respublik.

Kamientary9

Ciapier čytajuć

Paśla imklivaj chvaroby pamior 44‑hadovy vydaviec Raman Cymbieraŭ 2

Paśla imklivaj chvaroby pamior 44‑hadovy vydaviec Raman Cymbieraŭ 

Usie naviny →
Usie naviny

Łyžnik z Haici zaniaŭ na Alimpijadzie apošniaje miesca, ale sarvaŭ apładysmienty

Jeŭrasajuz choča ŭvieści sankcyi suprać porta ŭ Hruzii

Na poŭdni Ukrainy rasijanie źbili ŭkrainski viertalot2

Fiaduta pra toje, ci budzie Kola pierajemnikam Łukašenki13

Cichanoŭskaja pavinna syści, kab ciapier niechta inšy «ni na što nie ŭpłyvaŭ» i «rabiŭ pustyja zdymki z Rute ci Tuskam»?59

Vajskoŭcy ZŠA zatrymali jašče adzin tankier rasijskaha cieniavoha fłotu1

U prajekcie novaj kanstytucyi Kazachstana źmianili farmuloŭku ab vykarystańni ruskaj movy6

Bačyli siamju na ŭpakoŭcy viadomaha batona? Ich adšukali ŭ Threads1

Na adnoj z vulic u centry Minska ŭviali adnabakovy ruch1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Paśla imklivaj chvaroby pamior 44‑hadovy vydaviec Raman Cymbieraŭ 2

Paśla imklivaj chvaroby pamior 44‑hadovy vydaviec Raman Cymbieraŭ 

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić