Piśmieńnik, vidny pradstaŭnik savieckaha humanizmu skanaŭ 10 červienia ŭ Niamieččynie. Jamu išoŭ 80-y hod.

10 červienia na 80-m hodzie žyćcia ŭ adnoj ź niamieckich klinik pamior piśmieńnik Čynhiz Ajtmataŭ, klasyk rasiejskaj i kyrhyzskaj litaratury. Apošnija hady jon byŭ pasłom Kyrhyzstana ŭ Francyi i Belhii, ale za try miesiacy da śmierci pakinuŭ hetuju pasadu.
Ramany i apovieści Ajtmatava byli dobra viadomyja za savieckim časam. Mnohija začytvalisia jahonymi «Byvaj, Hulsary», «Biełym parachodam», «Burannym paŭstankam», «Płachaj». Peŭny čas mienavita Ajtmataŭ byŭ redaktaram časopisu «Inostrannaja litieratura».
Ajtmataŭ, syn represavanaha ŭ 1937 hodzie «voraha narodu», da apošniaha zastavaŭsia piśmieńnikam-humanistam. Mienavita temy čałavieka, jaho dušy, pačućciaŭ, sumleńnia zastavalisia centralnymi ŭ tvorach piśmieńnika. «Ja ŭvohule adčuvaju žyćcio jak trahiedyju. Z žyćcieśćviardžalnym finałam», — ckazaŭ u adnoj z hutarak Ajtmataŭ.
Na biełaruskuju movu jaho tvory pierakładali I. Sakałoŭski, S. Michalčuk, M. Stralcoŭ.
-
Maksim Znak apublikavaŭ svaje muzyčnyja zapisy na stryminhach
-
Kali ŭ 1979‑m «Kałasy pad siarpom tvaim» vyjšli pa-rusku nakładam 100 tysiač asobnikaŭ, imi handlavali minskija taksisty. Nastolki papularny byŭ Karatkievič
-
Pryckieraŭskaja premija 2026 hoda dastałasia čylijcu, jaki stvaraje miražy. Jaho estetyka krochkaści pieramahła manumientalny pafas
Ciapier čytajuć
Maksim Znak pra pres-kanfierencyju va Ukrainie: My damovilisia nie ŭzdymać najbolš balučyja temy — katavańniaŭ, sankcyj, vajny. Moža, musili my pa-inšamu zrabić
Kamientary