Navuka i technałohii1414

Navukoŭcy raspaviali pra novuju mietodyku začaćcia dziciaci «ad troch baćkoŭ»

Na śviet źjaviłasia pieršaje dzicia, dla začaćcia jakoha byli zadziejničanyja DNK troch čałaviek, paviedamlaje časopis New Scientist.

Ciapier niemaŭlaci Abrachimu Chasanu piać miesiacaŭ: u jaho kletkach DNK troch čałaviek — jaho maci, baćki i donara.

Hienietyčny materyjał donara pavinien dapamahčy dziciaci paźbiehnuć atrymańnia ŭ spadčynu hienaŭ maci, jakija mohuć pryvieści da raźvićcia chvaroby. Lekary ličać, što hetaja mietodyka adkryvaje novuju eru ŭ miedycynskich daśledavańniach i moža dapamahčy mnohim inšym siemjam z padobnymi situacyjami.

Baćki dziciaci rodam ź Iardanii. Maci dziciaci źjaŭlajecca nośbitam sindromu Leja — heta zachvorvańnie centralnaj niervovaj sistemy čałavieka. Pry hetym sama jana zdarovaja, ale praz hienietyčnuju mutacyju ŭ jaje zahinuła ŭžo dvoje dziaciej.

Parłamient Vialikabrytanii letaś uchvaliŭ adnu z technik začaćcia, u jakoj mohuć udzielničać try čałavieki. Padčas jaje apładniajucca adrazu niekalki jajcakletak, a niekatoryja embryjony źniščajucca. Adnak musulmanskaja para admoviłasia ad vykarystańnia hetaj techniki pa relihijnych mierkavańniach.

U vyniku muž i žonka źviarnulisia da navukoŭcaŭ z Centra pa lačeńni biaspłodździa «Novaja nadzieja» ŭ Ńju-Jorku, dzie pracujuć lekar Džon Čžan i jaho kamanda.

Navukoŭcy raspracavali novy mietad apładnieńnia, jaki praduhledžvaje pieranos jadra kletki. Navukoŭcy vyniali jadro ź jajcakletki maci i pieranieśli jaho ŭ jajcakletku donara, ź jakoj taksama było vydalenaje jadro. U vyniku, u ich atrymałasia jajcakletka z DNK maci i mitachondryjami donara. Mienavita ŭ mitachondryi ŭtrymlivajucca DNK, jakija pieranosiać sindrom Leja. Zatym navukoŭcy apładnili novuju kletku śpiermaj baćki.

Było atrymana piać embryjonaŭ, tolki adzin ź jakich raźvivaŭsia narmalna. Jaho ŭ vyniku i padsadzili da maci. Dzicia naradziłasia praź dzieviać miesiacaŭ.

Hety mietad pakul jašče nie byŭ uchvaleny ŭ ZŠA, tamu dla ažyćciaŭleńnia apieracyi amierykanskija navukoŭcy źjechali ŭ Mieksiku.

U śviecie ciapier žyvie kala 30-50 čałaviek, narodžanych ź jajcakletak, u jakija byli pierasadžanyja mitachondryi ad treciaj asoby. U ZŠA ŭ 1990-ch hadach pravodzilisia padobnyja ekśpierymienty pa lačeńni biaspłodździa. Zatym hetyja mietady byli zabaronienyja, bo niekatoryja dzieci pakutavali na anamalii hienietyčnaha raźvićcia.

Kamientary14

Ciapier čytajuć

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki40

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki

Usie naviny →
Usie naviny

«Minsktrans» prakamientavaŭ historyju ź dziaŭčynaj, jakaja trapiła ŭ balnicu paśla ŭdaru tokam u tralejbusie1

Čatyrochhadovy chłopčyk staŭ śviedkam žorstkaha zabojstva maci. Praz 20 hadoŭ jon uspomniŭ detali — zabojca pakarany5

Tusk: Sietka Džefry Epštejna mahła być maštabnaj apieracyjaj rasijskich śpiecsłužbaŭ pa vierbavańni zachodnich elit18

«Ja była jak pad hipnozam». Realnyja historyi minčukoŭ, jakich machlary prymusili pradać kvatery — adna sumnaja, druhaja amal ščaślivaja1

Siońnia nočču było da minus 27,6°C

U źlitych fajłach Epštejna ŭspłyła jašče adna biełaruska, madel i žonka futbalista — raskazvajem, što pra jaje viadoma17

«U vas jość lubimaja pieśnia?» Znajomciesia z Maksatam — samym viadomym stryt-videohrafam Minska1

Čempijon Polščy pa boksie, što raptoŭna viarnuŭsia ŭ Biełaruś, patłumačyŭ niečakanaje viartańnie11

Cichanoŭski vystupiŭ u Kanhresie ZŠA32

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki40

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić