Siarhiej Astraviec. Praz haradzienskija akulary33

Piva z pałacu Sapiehaŭ

Jak viadoma, haradzienskaje piva źnikła, mahčyma nazaŭždy, piša na svaim błohu Siarhiej Astraviec.

Horadnia — daloki ad ideału horad, jak kraina našaja, jasna. Ale pierajaždžać u inšy biełaruski haradziencam zvyčajna nia chočacca… Pry žadańni, kožnaja prachodka moža być cikavaj. Adzin raz ty tolki zachodziš za bramu Staroha zamku, jak žančyna-vochraŭka ŭ formie kaža, što a 18-j zamykaje. I ty musiš z kamiennaha mostu zhary nazirać, jak račnaja ziemlaryjka sprabuje pahłyblać račnoje dno, badaj pieršy raz naziraješ mienavita ŭ horadzie. Tym časam z bramy vypuskajuć kupkami apošnich naviednikaŭ, što zabłukali ŭ muzejnych zalach.

A na starym niomanskim moście hučna pracujuć mołaty, pierakoŭvajuć jaho na bolš sučasny, šyrejšy, jak zamanułasia miascovaj uładzie. Hetym razam niečakana cicha, škilet mosta pakinuty ŭ spakoju. Ad daždžu davodzicca schavacca pad pavietku nadniomanskaj karčmy. Za susiednim stałom mažnyja mužčyny z čyrvonymi ščakami, butelka harełki i ščyraja razmova na vialikaruskaj movie. Pasłuchajcie, nu čamu ja pavinien, kab piva papić, jechać u Biełastok? Što, nielha chacia b niejk bolš nejtralna razmaŭlać: “fak”, “kurva”, naprykład? Treba bližej da Eŭropy być!

U ich z pačućciom humaru ŭ paradku: tak atrymałasia, kažuć, ruskaja duša razharnułasia… Nu, dyk nie pieraškadžajcie biełaruskaj dušy. A jany: dyk my ž sami takija ž, biełaruskija. Ale ž huk źmienšyli, jasna. Praŭda, hutarka raptam trapiła ŭ linhvistyčnaje rečyšča: a ŭ mianie, kaža adzin, znajomy prafesar jość, dyk jon havoryć, što pryhavorki “…uli” i “…la” heta nia maty zusim, a tolki niejk tam afarbavanyja słovy, pryblizna tak, zdajecca…

Praz try chviliny, na žal, kampanija pavialičyłasia i hałoŭnaja dziaržaŭnaja mova zahučała nad niomanskim bieraham z novaj mocaj. Padyjšła aficyjantka i prapanavała tabie inšaje miesca. Siadžu ciapier hladžu na były haradzienski piŭzavod: hod nazad jon kapitulavaŭ i zdoch, nia vytrymaŭšy kankurencyi. Hańba! Piaćsot hadoŭ minimum piva varyli haradziency i raptam zbankrutavać. Ź imiem kupca Kunca na vusnach, jaki pierabudavaŭ pałac Sapiehaŭ u piŭzavod, što zdaryłasia, jak viadoma, u 1877 hodzie. Parazit!

Heta ž treba tak haspadaryć, kab nie zavabić u horad sa starymi piŭnymi tradycyjami patrebnaha zamiežnika ź jakasnym hatunkam piva. Lehiendu navat vydumlać nia treba. Uspomnić paprostu karala Batoryja, vydrukavać vytrymku z dakumentu za 5 listapada 1576-ha, kali jon vyzvaliŭ haradzkija saładoŭni i pivavarni ad padatkaŭ, jakimi ich abkłali z nahody vajennych razbureńniaŭ, učynienych Ivanam Žachlivym. Jasna, što sam karol vino bolej lubiŭ, ale ž dbaŭ i pra brovary haradzienskija.

Prypaminaju karčmu, kali piŭzavod jašče lipieŭ. Ujavić sabie: za sto metraŭ, ci chaj, moža, za sto piaćdziesiat varać piva, ale tut jano nie pradajecca. Hrebujuć. A možna vypić syzranskaha, tałdy-kurhanskaha, jakoje kaštuje niby aŭstralijskaje ci meksikanskaje. Biznes, kaniešnie, ale ž i žłobstva taksama. Jak havaryŭ mnie pa telefonie pierad samaj zasłonaj apošni dyrektar: haradzienskaje piva žyvoje, termin zachavańnia karotki, ale što heta za piva, jakoje hod moža zachoŭvacca ci dva?.. A žyvoje ŭ nas lubiać, možna było b u karčmie bočku pastavić, jasna.

Mnie ciapier padumałasia: kupiec Kunc źjaŭlaŭsia tahačasnym investaram, budučy, jak pišuć, aŭstryjskim hramadzianinam. Hety investar jakraz i zrabiŭ, chalera, z pałacu brovar. Saviety paźniej vielmi zalubili i ŭdaskanalili hetuju spravu. Jašče ŭ 1950-ja były pałac mieŭ vyhlad pomnika architektury, siońnia heta cahlany saraj, da jakoha nabliziłasia harhara mosta cieraź Nioman, jaki ŭźniali i pašyryli.

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Što stała pryčynaj śmierci troch rabotnikaŭ «Biełarusnafty» padčas ramontu na trasie

Što stała pryčynaj śmierci troch rabotnikaŭ «Biełarusnafty» padčas ramontu na trasie

Usie naviny →
Usie naviny

Ceny na šakaład ździŭlajuć12

Navumčyk pra niezaležnaść Biełarusi: Pucin nie zdolny mabilizavać nivodnaha biełarusa na vajnu — nacyjanalnyja aŭtanomii Rasii nie majuć i hetaha29

Muzykanty vydalajuć svaju muzyku sa Spotify, bo jon spansaruje kampaniju, jakaja vyrablaje tysiačy dronaŭ dla Ukrainy26

«Heta svojeasablivaje partniorstva». Tramp zaklučyŭ ździełku, pa jakoj krainy Jeŭropy abaviazany płacić taryf 15%8

U Hiermanii syšoŭ z rejek pasažyrski ciahnik. Jość zahinułyja1

Praz Soniečnuju sistemu lacić abjekt, pavodziny jakoha nahadvajuć kiravany kaśmičny karabiel18

Rasijski dron atakavaŭ rejsavy aŭtobus u Sumskaj vobłaści. Jość achviary3

U Biełarusi sioleta niama čarnic. Kali letaś narychtoŭščyki pryniali dziasiatki ton jahad, to sioleta — ničoha4

Fłarencyju nazvali najlepšym horadam Jeŭropy dla turyzmu2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što stała pryčynaj śmierci troch rabotnikaŭ «Biełarusnafty» padčas ramontu na trasie

Što stała pryčynaj śmierci troch rabotnikaŭ «Biełarusnafty» padčas ramontu na trasie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić