Usiaho patrochu33

Piać parad, jak prosta pazbavicca ad pachu i plam potu na adzieńni

Pach i plamy potu na adzieńni mohuć sapsavać nastroj i stvaryć niepryjemnaje ŭražańnie ab čałavieku. Z dapamohaj prostych i naturalnych srodkaŭ možna lohka viarnuć adzieńniu śviežaść i čyściniu.

Fota: Getty Images

Prablema pachu i plam potu na adzieńni aktualnaja kruhły hod, niezaležna ad nadvorja. Na kolkaść potu ŭpłyvajuć nie tolki tempieratura, ale i indyvidualnyja asablivaści arhanizma, emacyjanalny stan i navat hienietyka.

Dobraja navina: śviežy pot sam pa sabie amal nie maje pachu. Jon składajecca pieravažna z vady ź nievialikaj kolkaściu soli, mačaviny, aminakisłot, małočnaj kisłaty, tłušču i cukru. Mienavita hetyja rečyvy słužać ježaj dla bakteryj, jakija žyvuć na skury. Niepryjemny pach uźnikaje ŭ vyniku ich žyćciadziejnaści. Kali bakteryi «ŭsialilisia» ŭ vałokny tkaniny, prablema stanovicca chraničnaj. Ale navat u takim vypadku jość rašeńni.

Vydańnie Heute.at prapanuje pasprabavać adzin z nastupnych naturalnych mietadaŭ papiaredniaj apracoŭki:

1. Vocat

Vocat — daŭno pravierany srodak, jaki vykarystoŭvajecca ŭ chatnich umovach dla ačystki i dezynfiekcyi. Jon nie tolki efiektyŭna vydalaje zabrudžvańni, ale i źniščaje pachi i bakteryi.

Źmiašajcie ŭ vialikaj jomistaści ciopłuju vadu z adnoj šklankaj vocatu (prykładna 200 mł). Zamačycie adzieńnie z pacham potu na hadzinu, a zatym pamyjcie ŭ pralnaj mašynie. Adnačasova vocat dapamoža ažyvić kolery.

Uvaha: Hety sposab nie pasuje dla biełaha adzieńnia — mohuć źjavicca žoŭtyja plamy z-za reakcyi z reštkami dezadarantu abo arhaničnymi rečyvami potu.

2. Limonnaja kisłata

Dla biełych tkanin zamiest vocatu vykarystoŭvajcie limonnuju kisłatu — jana efiektyŭna vydalaje jak pach, tak i plamy ad potu.

Rastvarycie 4 čajnyja łyžki limonnaj kisłaty ŭ 1 litry haračaj vady. Zamačycie adzieńnie na hadzinu, a zatym pamyjcie ŭ pralnaj mašynie.

Kali na adzieńni vidavočnyja plamy ad potu, to ŭ takim vypadku dapamoža rastvor 1 čajnaj łyžki limonnaj kisłaty (ci soku adnaho limona) ŭ 100 mililitrach vady.

Rastvor naniasicie na plamu, pakińcie na 10 chvilin, a zatym adzieńnie prapałaščycie.

Uvaha: Limonnaja kisłata nie pasuje dla kalarovaha abo ciomnaha adzieńnia, bo koler moža stracić svaju jarkaść.

3. Charčovaja soda

Zamiest vocatu i limonnaj kisłaty z pachami i plamami vydatna spravicca charčovaja soda.

Charčovaja soda padychodzić dla naturalnych tkanin, takich jak bavoŭna i lon, a taksama dla paŭsintetyčnych materyjałaŭ, naprykład viskozy.

Jana biaśpiečnaja dla kalarovych i ciomnych tkanin, u adroźnieńnie ad limonnaj kisłaty, jakaja moža vyklikać vyćvitańnie, i dla biełych tkanin, u adroźnieńnie ad vocatu, jaki moža pakidać žoŭtyja plamy.

Rastvarycie 1 stałovuju łyžku sody ŭ 5 litrach vady. Dajcie rastvoru pastajać 30 chvilin, kab soda pačała dziejničać. Zatym zamačycie adzieńnie na noč, a ranicaj pamyjcie ŭ pralnaj mašynie.

Kali ž nieabchodna vyvieści plamu ad pota, to tut dapamoža pasta, pryhatavanaja z 1 stałovaj łyžki sody i nievialikaj kolkaści vady. Jaje nieabchodna nanieści na plamu, pakinuć na 15 chvilin, a zatym adzieńnie prapałaskać.

4. Marazilnaja kamiera

Nizkija tempieratury źniščajuć bakteryi, jakija vyklikajuć pach. Hety mietad dapamahaje «vymarazić» pach.

Składzicie vopratku ŭ polietylenavy pakiet i pakładzicie ŭ maraziłku na 12 hadzin abo bolš. Hety sposab asabliva pasuje dla vopratki z dalikatnych tkanin, jakuju nielha časta prać.

5. Śpiecyjalnyja sprei

U prodažy jość sprei dla tekstylu ź ijonami srebra abo antybakteryjnymi kampanientami. Jany časova niejtralizujuć pach, ale nie vyrašajuć asnoŭnuju pryčynu. Kali bakteryi ŭžo «ŭsialilisia» ŭ vałokny tkaniny, pach moža viarnucca paśla nastupnaha vykarystańnia ci nahrevu cieła.

Da taho ž pastajannaje ŭžyvańnie sprejaŭ biez myćcia moža navat pahoršyć situacyju — jany maskirujuć prablemu, ale nie čyściać tkaninu.

Dadatkovaja parada: paźbiahajcie sintetyčnych tkanin

Ludziam, jakija šmat paciejuć, varta paźbiahać sintetyčnych materyjałaŭ, bo jany słaba prapuskajuć pavietra i zatrymlivajuć vilhać, stvarajučy idealnyja ŭmovy dla bakteryj. Lepš vybirać adzieńnie z bavoŭny, lonu abo viskozy.

Hetyja materyjały ŭbirajuć pot i dazvalajuć jamu vysychać, što pamianšaje ŭmovy dla razmnažeńnia bakteryj, jakija vyklikajuć pach. Heta asabliva važna dla nižniaj bializny i štodzionnaha adzieńnia.

Na žal, u śviecie «fast-fešn» bolšaść vopratki vyrablajecca z poliesteru. Tamu pierad pakupkaj varta ŭvažliva pravieryć etykietku, kab daviedacca skład tkaniny.

Kamientary3

  • BrBrPatapim
    26.07.2025
    Pamiareć - bo miortvyja nie paciejuć
  • .
    26.07.2025
    BrBrPatapim , ale ŭsio roŭna pachnuć!
  • Bakteryja
    26.07.2025
    Moža žurnalisty i nie ŭ kursie, ale vy možacie prosta zakinuć rečy ŭ prałku, pamyć jak zvyčajna i ŭsio budzie okiej.

Ciapier čytajuć

Były biełaruski vajar sutki katavaŭ svajho siabra, a paśla zabiŭ siabie18

Były biełaruski vajar sutki katavaŭ svajho siabra, a paśla zabiŭ siabie

Usie naviny →
Usie naviny

Łukašenka paviesiŭ adstałyja kałhasy na šyi staršyniam rajvykankamaŭ8

U Breście siłaviki skarystali zbroju suprać pjanaha mužčyny3

Kožny siomy žychar Słavakii padtrymlivaje dałučeńnie da Rasii — apytańnie25

Aeraporty Jeŭrasajuza buduć zdymać abmiežavańni na vadkaści ŭ ručnoj pakłažy

Ad 300 000 da 500 000 dalaraŭ. Stała viadoma, chto pryvioz Džejsana Deruła ŭ Biełaruś8

Stryžak raskazaŭ, što ciapier budzie z «Bajsołam»21

Mužčyna raźbiŭ videakamieru ŭ padjeździe, nadzieŭšy dla maskiroŭki trusy na hałavu8

Skandynavija pryciahvaje biełarusa: dalnabojščyk raskazaŭ ab pracy ŭ krai vikinhaŭ3

«Matroškami ŭžo nie ździviš». U Rasii zaklikali stvaryć svoj anałah Łabubu3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Były biełaruski vajar sutki katavaŭ svajho siabra, a paśla zabiŭ siabie18

Były biełaruski vajar sutki katavaŭ svajho siabra, a paśla zabiŭ siabie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić