Siońnia ŭ kłubie Aleksijevič — lekcyja pra post-praŭdu ad žurnalista Alaksandra Marozava
«Postpraŭda» (rost-truth) stała słovam 2016 hoda pavodle viersii Oksfardskaha słoŭnika. Daśledčyki śćviardžajuć, što jahonaje vykarystańnie letaś ŭzrasło na 2000% u paraŭnańni z 2015 hodam. «Postpraŭda» charaktaryzuje abstaviny, u jakich abjektyŭnyja fakty majuć mienšaje značeńnie ŭ farmavańni hramadzkaha mierkavańnia, čym emocyi i asabistyja mierkavańni.
Alaksandr Marozaŭ — palityčny žurnalist, ahladalnik, błohier. Raniej — kałumnist vydańniaŭ Forbes.ru, Snob.ru, Colta.ru, Słon.ru (ciapier — Republic), aŭtar haziety «Viedomosti», časopisa The New Times. U 2011-2015 byŭ šef-redaktaram «Russkoho žurnała». U 2015-2016 — supracoŭnik Deutsche Welle. Ciapier — karespandent časopisu Colta.ru ŭ krainach Bałtyi.
Pasiadžeńnie intelektualnaha kłubu Śviatłany Aleksijevič adbudziecca 20 krasavika a 19 hadzinie ŭ budynku ambasady Litoŭskaj respubliki pa adrasie: Minsk, Zacharava, 68.
Pasiedžańnie intelektualnaha klubu Śviatłany Aleksijevič adbudziecca 20 krasavika a 19 hadzinie ŭ budynku ambasady Litoŭskaj respubliki pa adrasie: Miensk, Zacharava, 68.
-
Niekatoryja biełaruski iduć u surahatnyja mamy. Kolki za heta płaciać i chto z žančyn na heta hatovy?
-
Łukašenka zajaviŭ, što biełarusy ź litoŭcami stahodździami mieli dobrazyčlivyja adnosiny, zasnavanyja na histaryčnych suviaziach
-
Valfovič prakamientavaŭ zajavy SVR i paprasiŭ Jeŭropu nie dyktavać Biełarusi, jak žyć
Kamientary