U niadzielu 24 červienia a 12.00 iznoŭ zaprašajem Vas na biaspłatnuju ekskursiju «Kurapaty — biełaruskaja Hałhofa».
Sustreča a 12-j u Kurapatach la Kryža Pakutaŭ. Dla tych, chto nie viedaje, u 11.45 na rahu žoŭtaha adnapaviarchovaha damka dyśpietčarskaj stancyi Zialony Łuh — 7 (na kancavym prypynku aŭtobusaŭ №24, 87, tralejbusaŭ №46, 53).
A ŭsim biełarusam, chto nie zmoža hetym razam, ale chacieŭ by naviedać Kurapaty, pry najaŭnaści hrupy chacia b 5—6 čałaviek hatovyja pravieści hetuju ekskursiju biaspłatna ŭ luby inšy čas pa damoŭlenaści pa telefonach: +375-44 538 62 83 (Valeryja) i +375-25 545 84 30 (viber).
Ekskursija pryśviečanaja 30-hodździu adkryćcia Kurapataŭ: 3 červienia 1988 hoda ŭ haziecie «Litaratura i mastactva» byŭ nadrukavany znakamity artykuł «Kurapaty — daroha śmierci». Mienavita z hetaha artykuła ŭvieś śviet daviedaŭsia pra masavyja stalinskija represii ŭ Biełarusi.
Kurapaty ŭniesienyja ŭ Dziaržaŭny śpis historyka-kulturnych kaštoŭnaściaŭ Respubliki Biełaruś i majuć status historyka-kulturnaj kaštoŭnaści pieršaj katehoryi, to bok abjekt mižnarodnaha značeńnia. U hetym miescy biaźvinna zabityja i pachavanyja dziasiatki tysiač achviaraŭ.
U adroźnieńnie ad Butaŭskaha palihona dy Katyni ŭ Rasiei, Bykoŭni va Ukrainie dy inšych anałahičnych miescaŭ, u Kurapatach da hetaha času niama aficyjnaha miemaryjału, isnuje tolki narodny miemaryjał «Les kryžoŭ».
Kurapaty časta nazyvajuć Biełaruskaj Hałhofaj. I jak u chryścijanstvie Hałhofa — simvał i Śmierci, i Uvaskrasieńnia Chrysta, tak i Kurapaty — nie tolki pamiać stalinskich represijaŭ, pakutaŭ i śmierci našych dziadzoŭ i pradziedaŭ, ale i simvał Uvaskrasieńnia našaj nacyi, imknieńnia da praŭdy i svabody.
Ciapier čytajuć
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
Sumleńnie, kachańnie, koły piekła i halivudski finał. U siamji budaŭnika i biblijatekarki z Pružanskaha rajona Ihara i Julii Łaptanovičaŭ aryštavali spačatku jaho, paśla — jaje, a paśla i babulu

Kamientary