Na viečarynie byli taksama pradstaŭleny pierakładzieny na litoŭskuju movu zbornik sučasnaj biełaruskaj paezii «Śviatło ŭ voknach», dziciačaja kniha Birute Jonuškajte «Vusataja historyja Levuka» i biełaruska‑litoŭska‑polski almanach «Słovy i farby».
Adkryvajučy viečarynu, pasoł Litvy Edminas Bahdonas nahadaŭ, što biełaruskaja mova była «kancylarskaj movaj Vialikaha kniastva Litoŭskaha i šyroka vykarystoŭvałasia ŭ našych krajach».
«Dla nas, litoŭcaŭ, biełaruskaja mova była i źjaŭlajecca vielmi blizkaj movaj, — skazaŭ dypłamat. — Na moj pohlad, važna, što biełaruskaja mova, jak adna sa słavianskich moŭ, bolš za ŭsio nabyła litoŭski charaktar. Heta tolki padkreślivaje blizkaść i padabienstva našych narodaŭ, a taksama naš abaviazak zachoŭvać blizkaść našych kultur».
Kamientary