Psichasamatyka: na jakija chvaroby «ad niervaŭ» čaściej za ŭsio skardziacca biełarusy, i što z hetym rabić?
«Mienš niervujsia, bo ad hetaha ŭsie chvaroby» — čaściakom čujem my. Ale ci sapraŭdy heta tak? Ci kožny stres prynosić škodu, i jak zrazumieć, što pryjšoŭ čas iści da psichaterapieŭta, a nie ŭ balnicu. Raźbirajemsia razam ź psichaterapieŭtkaj Viktoryjaj Źmitrovič.

Što takoje psichasamatyka?
Pad hetym terminam razumiejuć uzajemasuviaź pamiž psichałahičnymi faktarami i ŭźniknieńniem chvarobaŭ. Tak, vy praciahły čas padviarhajeciesia stresu, padaŭlajecie emocyi — ad hetaha imunitet słabieje i adkazvaje chvarobaj. Kažuć ža: dzie tonka, tam i rviecca. U situacyi ź ciełam «parvacca» moža samaja ŭraźlivaja častka cieła: naprykład, toj orhan, da zachvorvańnia jakoha ŭ vas jość hienietyčnyja schilnaści.
Stres moža «złamać» nas i za adzin dzień: kali rezka zvalniajuć z pracy, naprykład. Kali niapravilna adreahavać na surjoznuju psichatraŭmu, nie pieražyć emocyi haravańnia jak maje być, usio heta adabjecca na našym ciele.
Stres — achoŭnaja reakcyja arhanizma na patencyjnuju niebiaśpieku. Kali jon zdarajecca, pavialičvajecca vypracoŭka harmonaŭ «ekstranaha reahavańnia», usie žyćciova važnyja pracesy ŭ arhaniźmie paskarajucca. Kab zabiaśpiečyć myšcy i orhany kisłarodam u takim stanie, sasudam patrabujecca pierakačvać bolš kryvi, čym zvyčajna. Kali ŭ vas paśla nastupaje razradka, dziejańnie orhanaŭ narmalizujecca, ale kali vypluchvańnie emocyj nie adbyłosia, to spazm sasudaŭ zachoŭvajecca, i heta niehatyŭna ŭpłyvaje na arhanizm.
Schiema reakcyi na stres farmirujecca ŭ daškolnym uzroście. Kali baćki demanstrujuć dziciaci adekvatnyja emacyjnyja pavodziny, nie prymušajuć pastajanna padaŭlać złość i ślozy, to ŭ jaho pavinna vypracavacca emacyjnaja hramatnaść.
Treba razumieć, što cieła reahuje na ŭsio: na ŭcioki ad prablem, na praciahłaje nieparazumieńnie z načalstvam. My možam ihnaravać svaje zboi niejki čas, hłušyć hałaŭny bol tabletkami, zapivać ałkaholem ci zajadać sałodkim. Ale kali ich dziejańnie skončycca, prablema tolki ŭzmacnicca. Časam chvaroby patrebnyja ludziam, kab raspluščyć vočy i adkazać na pytańni: moža, vy žyviacie z zanadta vialikaj chutkaściu, treba spynicca i adpačyć?
Jak heta prajaŭlajecca?
Psichasamatyčnyja parušeńni mohuć prajaŭlacca ŭ vyhladzie asobnych simptomaŭ (słabaść, bol u šyi, hałavie ci žyvacie, niervovy cik, hałavakružeńnie). Ale isnujuć i cełyja patałohii, jakija raźvivajucca pad upłyvam psichahiennych faktaraŭ. Heta nie tolki stres, ale i niejkija traŭmy, unutranyja kanflikty.
Čaściej za ŭsio biełarusy źviartajucca z nastupnymi zachvorvańniami: mihreń, branchijalnaja astma (niaredka raźvivajecca ŭ ludziej z abvostranym pačućciom viny), chraničnymi ekzemami i alerhijami. U biełaruskich žančyn vielmi raspaŭsiudžanyja chvaroby ŭ rajonie šyi i śpiny, toj ža asteachandroz — heta ŭsio źviazana z tym, što biełaruski tradycyjna vielmi šmat na siabie ŭzvalvajuć, ciahnuć i pracu, i siamju.
Psichasamatyčnyja rasstrojstvy mohuć być pryčynami prablem kišečnika i dvanaccacipiersnaj kiški. Niekatoryja śpiecyjalisty navat ankałahičnyja zachvorvańni źviazvajuć ź niapravilnymi reakcyjami arhanizma na stres.
Byvaje, što ŭ ludziej balić adrazu niekalki častak cieła. Praŭda, kali zhadać, u jaki pieryjad uźnikli boli, usio adno možna zrabić vysnovy, što spačatku vyjšła z ładu niešta adno, astatniaje ž dałučyłasia ŭ «bukiet» łancuhovaj reakcyjaj.
Apošnim časam da mianie na pryjom prychodzić šmat prahramistaŭ. Nie chaču padacca svarlivaj babulaj, ale z raźvićciom technałohij źjaviłasia šmat takich voś klijentaŭ, jakim banalna nie chapaje realnych sacyjalnych kantaktaŭ afłajn, u realnym žyćci. Razam ź nienarmavanym hrafikam i nahruzkaj heta pryvodziać da taho, što ludzi pačynajuć skardzicca na drenny son, paničnyja ataki, tryvožnyja rasstrojstvy.

Ci ŭsie chvaroby ad niervaŭ?
Nie. I dobra, kali psichaterapieŭt nie raspačynaje pracu z klijentam, pakul toj nie projdzie ŭsich profilnych daktaroŭ i patrebnyja abśledavańni. Kali da mianie źviartajecca čałaviek, jaki skardzicca na bol u śpinie, ja abaviazkovy vyśvietlu, ci zrabiŭ jon MRT, ci naviedaŭ chirurha i nieŭrołaha? Tolki kali ŭsio heta mieła miesca, ale vynikaŭ nul — možna sprabavać psichaterapiju.
Časam sami daktary, kali vyčarpanyja ŭsie miedykamientoznyja varyjanty lačeńnia, nakiroŭvajuć da psichaterapieŭtaŭ. Znajomy, jaki pabyvaŭ u Šviecyi, raskazvaŭ, što tam uvohule niekatoryja terapieŭty, pierš čym raspačynać dyjahnostyku pacyjentaŭ, prapanoŭvajuć im niejki čas papić lohkija zaspakojlivyja i tolki paśla pierachodziać da inšych dziejańniaŭ.
A ci ŭsiaki stres drenny?
Nie, karotkaterminovy stres u niekatorych situacyjach dapamahaje sabracca i mabilizavać svaje siły, pryvodzić u tonus: dazvalaje lepš zdać ispyt ci vystupić publična.
Jak lačyć psichasamatyčnyja rasstrojstvy?
Kali my adčuvajem bol, pieršym žadańniem, kaniečnie, budzie pazbavicca ad jaho: zakinucca tabletkami i zabycca. Ale znoŭ ža: cieła nie balić prosta tak. Takim čynam jano prosić źviarnuć uvahu na toje, na što vy zvyčajna nie źviartajecie.
Niekatorym ludziam, naprykład, nie chapaje kłopatu i łaski — jon nienaŭmysna pačynaje chvareć, bo ŭ drennym stanie jaho škadujuć. Inšych, narmalnych sposabaŭ atrymać niedachop uvahi jon nie viedaje — važna pakazać jamu heta, a paśla vybudavać dyjałoh pamiž saboj i tym miescam, što balić.
Praca ź psichasamatyčnymi adchileńniami praduhledžvaje terapiju ad paŭhoda da hoda. Heta minimum. Ale niekatorym klijentam moža chapić i razavaj kansultacyi: kab chacia b zrazumieć, što jaho situacyja zusim nie tupikovaja, atrymać pohlad zboku.

U psichaterapii isnuje asobny kirunak — cialesna aryjentavanaja psichaterapija, jakuju raspracoŭvali Franc Alaksander i Alaksandr Łouen. Ich mietodyka praduhledžvaje pracu ź nieŭrozami prac cialesny kantakt: jość šmat śpiecyjalnych praktykavańniaŭ pa hetaj temie.
Ale jość i vyklučna razmoŭnyja mietady, naprykład, mietad pustoha kresła, na jakoje ŭsadžvajuć svajakoŭ ci tyja prablemy, ź jakimi treba ŭstanavić dyjałoh. Isnuje taksama šmat praktyk hłybokaha dychańnia, miedytacyja, jany taksama dapamahajuć papravicca.
Jak mienš stresavać?
Kab praściej pieražyvać lubyja stresy, treba ŭklučyć svajo cieła — lubaja fizičnaja nahruzka tut syhraje dobruju rolu. Adna maja klijentka raźvitałasia z chłopcam i vielmi emacyjna heta pieražyvała. Jana pačała chadzić u trenažorku, basiejn, i, nie pavierycie, prahres pajšoŭ kudy chutčej. Kali zahadzia viedajecie, što napieradzie čakaje niejkaja stresavaja padzieja — schadzicie chacia b u łaźniu ci na masaž, pakłapaciciesia pra svajo cieła ŭ fizičnym sensie.
Kamientary