Kultura1010

«Bruk zanadta ślizkaje i niajakasnaje pakryćcio». Jakimi arhumientami darožniki tłumačać niežadańnie zachavać bruk pierad vakzałam u Baranavičach

Dniami ŭ Baranavičach na pryvakzalnaj płoščy darožnyja ramontniki źniali vierchni słoj asfaltu, akazałasia, što pad im vydatna zachavałasia brukavanka. Jak pisała miascovaja presa, budaŭniki jaje raźbirajuć i vyvoziać na pierapracoŭku. Krajaznaŭca Aleś Hizun na svajoj staroncy ŭ fejsbuku pravodzić važkija kontarhumienty na dovady čynoŭnikaŭ, jakija nie ličać, što ŭskrytaja brukavanka — heta kaštoŭnaść. 

Fota sa staronki Alesia Hizuna ŭ fejsbuku.

Baranaŭcy (a taksama hości našaj stalicy) zajmieli ŭnikalny šaniec pašpacyravać pa histaryčnym bruku na placy pierad Paleskim vakzałam, jaki raptam raskapali našy darožniki-ramontniki.

Čarhovy raz paćvierdziłasia-nahadałasia, što my nie horaj ad jakoha-niebudź Lvova, Vilni ci Varšavy ŭpisanyja ŭ ahulny jeŭrapiejski drukavany (brukavany) tekst (kantekst).

Zdajecca, vaźmi dy zachavaj! Nibyta j čas užo spryjalny: ratušy adbudoŭvajucca (navat z nula), siarod sucelnaj leninijany źjaŭlajucca inšyja pomniki dy navat takaja «staryzna-razvalina», jak kolišni prybytkovy dom u Baranavičach, pryznajecca siakoj-takoj kaštoŭnaściu (niachaj i nie adrazu, i pad ciskam upartaj hramadskaści, i ź nievierahodnym razumovym napružańniem čynoŭnikaŭ), ale…

I voś jak zaŭždy byvaje ŭ takija momanty, kali pani Historyja pračyniaje svaje dźviercy — pierad nami razhortvajecca scena i na joj źjaŭlajucca dziejačy, jakim dajecca šaniec uvajści ŭ svaim ampłua j zastacca ŭ toj samaj historyi hierojem abo antyhierojem.

Kab lišni raz nie lić śloz i nie trapać niervaŭ (bo jasna ž, što ŭsio zhrabuć, vyviezuć, pachavajuć), za ranišniaj kavaj na tym samym bruku kamieńčyk za kamieńčykam pierabiraju ŭ hałavie tyja arhumienty, što hučali suprać, i šukaju svaje kontrarhumienty, piša Aleś Hizun.

Fota sa staronki Alesia Hizuna ŭ fejsbuku

Arhumient 1

Bruk paškodžany, a tamu pojdzie na pieraapracoŭku. Vybačajcie! Jak možna paškodzić kamień? Što značyć paškodžany? Pabity-pakołaty? Ale heta kolki: 1-2-3%? A što astatni? Trochi pierapeckany reštkami asfaltu? Dyk pałova hetaha śmiećcia ababjecca padčas druhasnaha vykładańnia brukoŭki, a astatniaje vyšmarujuć šyny i padešvy — nie minie j hoda.

Arhumient 2

Bruk nielha pakinuć na parkoŭcy, bo jon zanadta ślizki. Adrazu chočacca paspačuvać usioj Zachodniaj Jeŭropie i natoŭpam tamtejšych turystaŭ: jak ža im, biednieńkim, tam ślizka dy koŭzka, niachaj trymajucca! A kali surjozna: chto zmušaje vykładać bruk mienavita na aŭtaparkoŭcy? Kampramisny varyjant: jość vializarny piešachodny parter pierad vakzałam. Taki krok budzie adekvatny jak z histaryčnaha hledzišča (bo bruk zastajecca lažać la vakzała), i z pazicyi sučasnych normaŭ kamfortnaści j funkcyjanalnaści, i (jak ža heta im usim rastłumačyć?!) estetyki.

Arhumient 3

Bruk niedastatkova tryvałaj parody. Pardon, a naš asfalt tryvały? A jakoj parody hetaja paŭsiudnaja šeraja plitka-bietonka? Zirnicie na jaje, dzie jana pralažała chacia b hadoŭ 10, da prykładu, pierad Domam dziciačaj tvorčaści ŭ Paŭdniovym mikrarajonie: jama na jamie. Heta prytym što pa joj tolki chodziać piešachody i jeździać ravarysty!

Arhumient 4

Bruk nie maje histaryčnaj kaštoŭnaści, a tolki dekaratyŭnuju. Achtunh! Kaštoŭnasnaść — katehoryja subjektyŭnaja, da taho ž źmienlivaja ŭ časie. Bo byŭ čas (i zusim niadaŭna), kali ŭ histaryčnaj kaštoŭnaści admaŭlali navat takim vidočnym abjektam, jak Fara Vitaŭta ŭ Harodni. Pa toj samaj pryčynie da niadaŭniaha času pieratvaralisia ŭ ruiny balšynia biełaruskich zamkaŭ dy pałacaŭ. Bałazie ŭsio ciače, usio źmianiajecca, ale, na žal, nie ŭsio možna viarnuć. Siońnia našy pomniki z horam papałam paŭstajuć z ruinaŭ i nabyvajuć novyja kolery žyćcia. Fary Vitaŭta, jak i sotniam našych inšych kaštoŭnaściaŭ, nie pašancavała, bo ŭ svoj čas znajšlisia «ekśpierty» sa svaimi arhumientami i błasłavili ich na «pieraapracoŭku».

Nasamreč, hety apošni arhument — samy klučavy i losavyznačalny, ale i samy padstupny, bo ahučany jon sapraŭdy kampietentnaj asobaj i z asablivym statusam, čyj hołas i zastupnictva mahli b kardynalna paŭpłyvać na situacyju.

I ŭdvaja prykra, kali heta vyrakaje čałaviek, sapraŭdy dobra znajomy z anałahičnym dośviedam inšych krainaŭ, jakija vyznajuć zusim inakšyja sistemy kaštoŭnaściaŭ i praktykujuć supraćlehłyja padychody.

A byŭ šaniec zastacca hierojem, a nie antyhierojem u historyi rodnaha horada. 

Kamientary10

Ciapier čytajuć

«Rana» — «Pozna» — «Čakajcie» — «Zapisu niama». Biełarusy šalejuć ad deficytu artadontaŭ

«Rana» — «Pozna» — «Čakajcie» — «Zapisu niama». Biełarusy šalejuć ad deficytu artadontaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Byłoha muža Džył Bajden zatrymali za zabojstva ciapierašniaj žonki

Viaskoviec z-pad Babrujska imitavaŭ svaju śmierć, kab nie płacić pazyki, a paśla zahinuŭ na vajnie za Rasiju3

Tramp zajaviŭ, što Pucin «strymaŭ abiacańnie» nie abstrelvać ukrainskija harady na praciahu tydnia10

Park imia Čaluskincaŭ rychtujecca da rekanstrukcyi — pačynajecca hramadskaje abmierkavańnie6

A moža lizać ledziašy ŭsio ž karysna?

Ryanair zaklikaŭ pasažyraŭ nie lotać u džynsach8

U Livii zabili syna Muamara Kadafi3

U vioscy pad Ašmianami jość asobnyja mohiłki, na jakich pachavanyja ŭ asnoŭnym niemaŭlaty

U Minsku kuryca źniesła jajka-«matrošku» VIDEA1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Rana» — «Pozna» — «Čakajcie» — «Zapisu niama». Biełarusy šalejuć ad deficytu artadontaŭ

«Rana» — «Pozna» — «Čakajcie» — «Zapisu niama». Biełarusy šalejuć ad deficytu artadontaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić