Kultura

Usievaład Haračka. Žyŭ na śviecie rabočy

Žyŭ na śviecie rabočy — Biessaromnyja vočy. Ukraŭ na pracy jon łom I schavaŭ u siabie pad stałom. Pryjšli da jaho praletaryi, I nie z pustoju škłataraju. Kažuć: — Viarni nam łom. Ale jon prahnaŭ ich kałom. Pryjšoŭ da jaho bryhadzir, Nadzieŭ paradny mundzir. Kaža: — Addaj mnie łom, Što schavaŭ pad stałom. Pryjšła da jaho milicyja, Jak da jakoha patrycyja. Ale ŭsim hiehiemon Pakazvaŭ na dźviery: — Von! Tak i zastaŭsia rabočy Bieź siabroŭ, Biez kapiejki siročaj. Zatoje vializny łom Upryhožvaje dom.

    * * *

    Žyŭ na śviecie rabočy —

    Biessaromnyja vočy.

    Ukraŭ na pracy jon łom

    I schavaŭ u siabie pad stałom.

    Pryjšli da jaho praletaryi,

    I nie z pustoju škłataraju.

    Kažuć:

    — Viarni nam łom.

    Ale jon prahnaŭ ich kałom.

    Pryjšoŭ da jaho bryhadzir,

    Nadzieŭ paradny mundzir.

    Kaža:

    — Addaj mnie łom,

    Što schavaŭ pad stałom.

    Pryjšła da jaho milicyja,

    Jak da jakoha patrycyja.

    Ale ŭsim hiehiemon

    Pakazvaŭ na dźviery:

    — Von!

    Tak i zastaŭsia rabočy

    Bieź siabroŭ,

    Biez kapiejki siročaj.

    Zatoje vializny łom

    Upryhožvaje dom.

    * * *

    Z ranku da nočy,

    Z nočy da ranku

    Točyć

    rabočy

    bałvanku.

    Točyć bałvanku,

    Ściaŭšy zuby,

    Radzimie

    na słavu,

    Buržujam —

    na zhubu.

    Točyć rabočy

    Hetu bałvanku:

    Buduć

    rakiety

    A moža —

    tanki.

    Z nočy da ranku,

    Z ranku da nočy

    Rabočy

    bałvanku

    točyć.

    * * *

    Takaja biel,

    Što nie adroźnić voku,

    Dzie nieba, dzie ziamla.

    I dalahlad

    Mahčyma raspaznać

    Chiba što

    Pa stažku

    Ci vypadkovym drevie.

    Niama što tam łavić,

    Ništo nia ciešyć voka,

    I zamižvoli apuskajeśsia nazad

    Uhłyb dušy —

    Ale i tam

    Takaja ž biel.

    I suziraješ vypadkovaść dumki

    Niby varonu,

    Što ŭźniałasia pa-nad śvietam,

    Dzie nie adroźnić

    Nieba ad ziamli.

    * * *

    Zaprasili mianie ŭ zalu sudu, niby nienadoŭha.

    Kali śviedkam, dumaju ja, — mnie niama čaho śviedčyć, a padsudnym — dyk ja nie złačynca.

    Baču, prada mnoju čałavieki sa try. (A sud idzie: usio novym i novym vynosiać prysudy, radziej — adpuskajuć.) I čamuści ŭsie iduć mnie napierad. A ja — znoŭ apošni: čakaju prysudu kamuści? Ci, moža, sabie?

    * * *

    Jak zaharałasia pieršaje liście na drevach,

    Jak išoŭ napierad, napierad

    Pa chistkaj kładcy viasny —

    Radok za radkom

    Źbiahała ŭdaleč čaroŭnaja stužka…

    I voś jašče adna viasna za plačami,

    A ŭ dałoniach — novyja vieršy.

    * * *

    Voziera — staraść.

    Heta rečka spyniłasia ŭspomnić

    Svajo minułaje.

    * * *

    Byŭ muzykant,

    Pisaŭ pryhožyja pieśni.

    Skončyŭ žyćcio samahubstvam

    I trapiŭ u piekła.

    Zastalisia pryhožyja pieśni,

    Što kličuć za im.

    * * *

    Praimčałasia vajna, nibyta bal,

    Słaŭnaj dziedavaj Nazie dali medal,

    Joj da nieba z bronzy pomnik uźviali,

    A vakoł — kvitniejuć rodnyja pali:

    Ni vajny ciapier tabie, ni inšych bied —

    Dzivicca z vyšyń Naha na mirny śviet.

    Lenin i Dziaržynski

    Lenin — kruhły,

    Dziaržynski — doŭhi.

    Feliksa mała,

    Uljanava — mnoha.

    Za Leninym — Kajzer,

    U Dziaržynskaha — maŭzer.

    Lenin u Maŭzalei,

    Dziaržynski — u hlei.

    Ale i adzin, i druhi

    Nosiać baradu i kiepku

    I ŭsioj dušoj addadzieny

    Idei dyktatury praletaryjatu

    I suśvietnaj revalucyi.

    * * *

    Znoŭ maj

    Varyć svaju stravu:

    Kipić

    Veteranami płošča,

    Viecier im

    Jazyki pałošča.

    Ściahi

    Źleva i sprava.

    * * *

    Niedzie pje za pieramohu zdradnik-dzied,

    A Naha — Naha pajšła ŭ bieły śviet.

    Choład dziki: na dvary sabaka zdoch,

    A Nahu nichto nia puścić na paroh,

    Dzied zabyŭsia pra jaje i vynies bot,

    A ŭ vajnu Naha zakryła ciełam dot.

    Dy ad praŭdy ad ziamnoj nichto nia źbieh,

    Pad sabačy zakapajuć dzieda brech.

    A Naha, jana miž nami nazaŭždy,

    Jaje imiem nazyvajuć harady.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Dla biełaruskich uładaŭ ja, chutčej, mahčymaść, a nie pahroza». Kaleśnikava dała vialikaje intervju Zołatavaj79

«Dla biełaruskich uładaŭ ja, chutčej, mahčymaść, a nie pahroza». Kaleśnikava dała vialikaje intervju Zołatavaj

Usie naviny →
Usie naviny

U Hrecyi prapanujuć pieranakiravać reki dla zabieśpiačeńnia Afin vadoj

Tramp zajaviŭ, što ŭ Afhanistanie sajuźniki pa NATA adsiedžvalisia ŭ tyle. Vieterany ŭ Jeŭropie strašenna aburanyja16

Pavyšajuć taryfy na žyllova-kamunalnyja pasłuhi

Źjaviłasia VIDEA, jak francuzskija vajskoŭcy biaruć na abardaž tankier rasijskaha cieniavoha fłotu1

Apytańnie: bolš za pałovu jeŭrapiejcaŭ ličać Trampa «voraham Jeŭropy»19

Voś jak pracuje telehram-bot, z dapamohaj jakoha ŭzłamali žurnalista Kazakieviča1

Pad Hrodnam palaŭničych mabilizavali na adstreł vaŭka8

«Voś hladžu na termomietr — doma +13». Biełaruska z Kijeva raskazała, jak jaje siamja pieražyvaje hetu ciažkuju zimu3

«Palicy pustyja». Pierakupščyki masava vyvoziać z Polščy ŭ Biełaruś jajki Kinder adnoj sieryi3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Dla biełaruskich uładaŭ ja, chutčej, mahčymaść, a nie pahroza». Kaleśnikava dała vialikaje intervju Zołatavaj79

«Dla biełaruskich uładaŭ ja, chutčej, mahčymaść, a nie pahroza». Kaleśnikava dała vialikaje intervju Zołatavaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić