Mierkavańni

Analityk Arciom Šrajbman vykazaŭsia pra kiejs z telekanałam STB, viadoŭca jakoha niečakana pačaŭ kpić z Pucina

«Čamu viadučyja STB dazvalajuć sabie chamstva na adras spačatku rasijskich kalehaŭ, a ciapier i samoha Pucina? Maŭlaŭ, naš nie taki, virusa nie baicca, u bunkier nie załazić i botaksam nie kolecca», — piša ŭ svaim telehram-kanale Arciom Šrajbman.

Zdajecca, tut niama nijakaj kamandy ad Łukašenki ci jahonaj administracyi. Heta nizavaja starannaść samich prapahandystaŭ, jakija vielmi abačliva ŭłoŭlivajuć tyja strunki ŭ bosa, na jakich treba pahrać. Bo, pa sutnaści, tolki dla jaho jak dla hledača i pracujuć.

Mačyć tych, chto krytykuje Łukašenku, navat kali heta jašče da niadaŭniaha času svoj, idejna blizki hałoŭny redaktar Kamsamołki Sunhorkin, — śviataja sprava. Tut nikoli asabliva na rehalii nie hladzieli. Dastavałasia i Miadźviedzievu, i Kudrynu, i Sałaŭjovu ź Piaskovym.

Pakvapicca na Pucina, pryčym adrazu z kazyroŭ pra botaksy i bunkiery, heta viadoma novy ŭzrovień. Sami chutka adčuli, što stracili bierahi, i pačali adkručvać, maŭlaŭ, my pra Bajdena tak žartavali, a vy što, na Pucina padumali? Nu dyk heta značyć vy drennyja, a nie my.

Dumaju, sprava tut u tym, što čyrvonaj nitkaj praz uvieś biełaruski asablivy šlach sadziejničańnia kavidu i prapahandu vakoł hetaha prachodziŭ tezis ab tym, što naš Pieršy — śmieły, a vašy, uklučajučy rasijskuju ŭładu, panikiory i słabaki.

My namordnikaŭ nie nosim, parady na 9 Maja, u adroźnieńnie ad niekatorych, nie admianiajem, karanciny nie ŭvodzim, miažu na ŭjezd trymajem adkrytaj. Jašče paŭtara hady tamu Łukašenka žartavaŭ, što treba Maskvu abharadzić płotam, kab rasijski ŭrad nie zachvareŭ nie daj boh.

Čamuści jamu važna vydzielicca mienavita na fonie rasijskaj ułady. Moža, heta praca na rasijski hłybinny elektarat pierakananych kavid-dysidentaŭ, heta značyć ludziej, idejna blizkich Łukašenki.

A pakolki ŭ jaho niadaŭna zdaryŭsia novy ŭsplosk baraćby z baraćboj z kavidam, viernym bajcam z STB było važna padtrymać jaho emocyju. Tak, bacia, ty sapraŭdny mužyk, ty i ŭ infiekcyjoncy masku pryspuścić nie baišsia. Tabie ni chavacca nie treba, ni ščoki padkołvać. Tamu časam i vyhladaješ stomlenym, što ab narodzie dumaješ.

Navat kali b hetyja pasažy vyklikali mižnarodny skandał i zakranuli b asabista Pucina, heta nie admianiła b taho prostaha faktu, što Pustavoj vydatna zrabiŭ tuju pracu, na jakuju jon naniaty. U mianie niama ni kropli sumnievu, što Łukašenka było dzika pryjemna pačuć hety śpič.

«Dumaju, Łukašenka atrymlivaŭ zadavalnieńnie — što moža «ŭdziełać» idejnaha voraha ŭ svaich vačach». Arciom Šrajbman pra intervju na CNN

Kamientary

Ciapier čytajuć

Błohierka praviaraje čyściniu i jakaść praduktaŭ u minskich kramach. Padabajecca heta nie ŭsim

Błohierka praviaraje čyściniu i jakaść praduktaŭ u minskich kramach. Padabajecca heta nie ŭsim

Usie naviny →
Usie naviny

Prezident Litvy: Zadača Cichanoŭskaj i jaje kamandy — acanić, chočuć jany zastacca ŭ Litvie ci vybrać inšaje miesca37

Minčuka, jaki źbivaŭ staršyniu sadovaha tavarystva i adsiek joj palcy, asudzili na 18 hadoŭ8

Bondarava dakałupałasia da vierša «Vaviorka» ŭ prahramie dziciačych sadkoŭ. Što ź im nie tak?15

Ryz Uizerspun napisała tryler, jaki ŭžo staŭ bestseleram

Asudzili biełaruskamoŭnaha dydžeja z Amścisłava — padobna, za Hajun5

«Krambambula» anansavała vialiki kancert na 25 Sakavika ŭ Varšavie1

Siabroŭka pra zabituju ŭ Mjanmie biełarusku: Jana była vielmi naiŭnaja i ščyra vieryła ŭ ludziej16

Tramp pra «Tamahaŭki»: U nas ich šmat, ale jany patrebnyja nam9

Śmiarotnaść siarod moładzi Uschodniaj Jeŭropy raście nasupierak suśvietnym tendencyjam1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Błohierka praviaraje čyściniu i jakaść praduktaŭ u minskich kramach. Padabajecca heta nie ŭsim

Błohierka praviaraje čyściniu i jakaść praduktaŭ u minskich kramach. Padabajecca heta nie ŭsim

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić