Zdaroŭje

«Amikron» užo pieravažaje ŭ Minsku, a ŭ Biełarusi — tolki sprava času

«Pa dadzienych epidemijołahaŭ, za apošni tydzień siarod štamaŭ karanavirusa pa horadzie Minsku, jakija ciapier cyrkulujuć, bolš za 50 % — heta ŭžo «amikron». Pa rehijonach udzielnaja vaha «amikrona» krychu nižejšaja, ale heta sprava času. Tamu «amikron» u nas jość, i pakul nielha skazać, što jon adziny (taksama cyrkulujuć «delta» i hryp)», — pra heta siońnia raskazała pieršy namieśnik ministra achovy zdaroŭja Alena Kratkova na telekanale ANT.

Fota: angellodeco / depositphotos.com

Pavodle słoŭ spadaryni Kratkovaj, štam «amikron» maje niekatoryja adroźnieńni ad papiarednich varyjantaŭ, u pryvatnaści, ad «delty».

— Jon vałodaje mienšaj patahiennaściu, ale bolš vysokaj kantahijoznaściu, to-bok raspaŭsiudžvajecca chutčej, čym delta, — patłumačyła Kratkova. — Vialikaja kolkaść mutacyj, jakija adbylisia ŭ spajk-białku (heta białok-šyp, jakim jon čaplajecca za kletku, za receptar), dazvalaje jamu abychodzić imunnuju abaronu.

Pradstaŭnik Ministerstva taksama adznačyła: pa niekatorych dadzienych «amikron» źmianiŭ svaju mietodyku praniknieńnia ŭ kletki i tamu vielmi chutka pierasoŭvajecca pamiž imi.

Havoračy pra simptomy novaha štamu, Kratkova adznačyła, što «amikron» bolš kranaje bronchi, branchijoły, u adroźnieńnie ad «delta»-štama, jaki niehatyŭna ŭździejničaje na alviejoły.

— Adpaviedna, piać asnoŭnych simptomaŭ. Kašal — heta čaściej za ŭsio, u 80 % vypadkaŭ rehistrujecca. Pryčym kašal suchi, redki kašal. Akramia taho, mahčymy hałaŭny bol. Stamlalnaść, stomlenaść, nasmark, zakładzienaść nosu i prykmiety kanjunktyvitu. Heta najbolš raspaŭsiudžanyja simptomy, jakija charakternyja dla «amikrona»,

— źviarnuła ŭvahu pieršy namieśnik ministra.

Ad redakcyi: Cikava, adnak, što jakoj by kantahijoznaściu, to-bok zaražalnaściu nie vałodali roznyja štamy, u Biełarusi jany ŭsie vielmi dyscyplinavanyja. Što mienš kantahijoznaja «delta», što vielmi kantahijozny «amikron» ćviorda viedajuć svaju vierchniuju miažu — nie bolš za 2000 zaražeńniaŭ u dzień. Uščylnuju da jaje, byvaje, padychodziać, ale pierasiahać nichto pakul nie advažvajecca. Prynamsi, pavodle aficyjnaj statystyki Minzdaroŭja.

Čytajcie taksama: 

U vielmi padazronaj statystycy Minzdaroŭja kolkaść dzionnych vypadkaŭ kavidu znoŭ nabliziłasia da 2000

Łukašenka: Idealna, z majho punktu hledžańnia, kab usie pierachvareli na amikron

Kamientary

Ciapier čytajuć

Tramp paviedamiŭ, što ŭ paniadziełak budzie havaryć z Pucinym10

Tramp paviedamiŭ, što ŭ paniadziełak budzie havaryć z Pucinym

Usie naviny →
Usie naviny

Chadzi Matara, jaki niekalki razoŭ udaryŭ nažom piśmieńnika Sałmana Rušdzi, asudzili na 25 hadoŭ

«Kab kupić dom, pracavała na narkazavodzie». Paśla 2020-ha biełaruska ź piaćciu dziećmi pierajechała ŭ Kanadu20

«Kali vy zmožacie pakinuć Šviejcaryju?» — «Nikoli». Stali viadomyja novyja fakty pra apošni pieryjad žyćcia Mahdaleny Radzivił3

U Šviecyi znajšli miortvym dypłamata, jakoha raniej aryštavali pa padazreńni ŭ špijanažy

Tusk paśla razmovy z Trampam: Nas čakajuć vielmi ciažkija dni3

Biełarusy, jakija robiać šenhienskija vizy praź Ispaniju, sutyknulisia z prablemaj

«Kaŭbasnyja *opy». Biełarus pakazaŭ u tyktoku niezvyčajny tavar ad Bresckaha miasakambinata3

Praŭładnaja błohierka z Barysava paprasiła padpisčykaŭ padzialicca prablemnymi pytańniami. I joj ich nakidali2

U Hłybockim rajonie zaŭvažyli abłoki, padobnyja da vymieni. Što za jany?1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tramp paviedamiŭ, što ŭ paniadziełak budzie havaryć z Pucinym10

Tramp paviedamiŭ, što ŭ paniadziełak budzie havaryć z Pucinym

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić