«Niezadavalniajučaje pakryćcio». Čamu ŭ Minsku źnikli viadomyja hrafici?
Niadaŭna ŭ Minsku źniščyli murał «Imhniennaść» homielskaha mastaka Uładzia Chvastova (KHVST), jaki byŭ stvorany pad mostam na skryžavańni praśpiekta Niezaležnaści i vulicy Babrujskaj i praisnavaŭ tam z 2019 hoda. Da hetaha na staličnaj vulicy Čyhunačnaj byŭ zafarbavany murał aŭtarstva Mici Piślaka. Vypadkovaść ci zakanamiernaść?

Fota: t.me/motolkohelp
U rajonnych administracyjach spačatku nie mahli razabracca, u kaho na bałansie most, pad jakim jašče niadaŭno było hrafici.
U vyniku ŭ adździele haradskoj haspadarki Kastryčnickaha rajona, kudy my patelefanavali jak fizičnaja asoba, nam patłumačyli, što, raz hrafici «Imhniennaść» znachodzicca pad mastom, za toj učastak adkazvaje pradpryjemstva «Horaŭtamost». Tam u svaju čarhu raspaviali, što na abjekcie praviali ramont:
«Ramont źviazany ź niezadavalnialnym pakryćciom».
Nakont taho, ci źjavicca na tym miescy znoŭ niejki malunak ci zastaniecca hołaja ściana, pradstaŭnik pradpryjemstva adkazaŭ nastupnaje: «Heta ŭžo ŭsio budzie ŭzhadniacca ŭ administracyi Maskoŭskaha rajona. I nakolki nam viadoma, jany źviazvalisia z mastakom, kab jon adnaviŭ murał, ale toj admoviŭsia».
Paćvierdzić takuju inicyjatyvu ŭ administracyi Maskoŭskaha rajona nam nie ŭdałosia, ale sam mastak Uładź Chvastoŭ skazaŭ, što nijakich padobnych prapanoŭ jamu nie pastupała.
«Nie viedaju, kamu jany pisali, ale nijakich listoŭ i prapanoŭ ad administracyi mnie nie prychodziła. Ale płanaŭ pa abnaŭleńni ŭ mianie i niama. Heta zanadta pracavydatkoŭna va ŭmovach padobnaha staŭleńnia da prac, jakija byli zrobleny pa papiarednim uzhadnieńni».

Da taho, što murał adnojčy sydzie ŭ niabyt, Uładź byŭ hatovy daŭno: «Takija momanty nie radujuć, ale, uličvajučy padobnyja situacyi raniej, śpiecyfiku našaha asiarodździa i nie vielmi dobry stan toj ściany ŭ samym pačatku pracy — ja padśviadoma byŭ hatoŭ da takoha», — prakamientavaŭ mastak «Našaj Nivie».
Jak i «Imhniennaść» Uładzia Chvastova, murał-naciurmort Mici Piślaka pa vulicy Čyhunačnaj byŭ stvorany ŭ ramkach festa Vulica Brasil — praŭda, jašče raniej, u 2017 hodzie. Ciapier na jaho miescy — šeraja ściana z čyrvona-zialonym ściaham u kucie. Haradskija ŭłady admovilisia kamientavać hety vypadak pa telefonie, prapanavaŭšy napisać aficyjny zvarot. Ale ličycca, što malunak nie padabaŭsia kamuści ź miascovych i na jaho skardzilisia.

«Asobnym čynoŭnikam pieršapačatkova nie padabalisia ŭvohule ŭsie murały, zroblenyja ŭ miežach Vulica Brasil», — kažuć abaznanyja krynicy.
Pracy Chvastova i Piślaka — nie pieršyja ŭ śpisie mastactva vulic, jakoje Minsk zhubiŭ. Žychary vulicy Rabkoraŭskaj, 21 mohuć zhadać serca na domie, namalavanaje niekali arhiencinskim mastakom u miežach Urban Myths, a žychary Varanianskaha 13/1 — «Čałavieka biez tvaru» aŭtarstva hrečaskaha mastaka iNO. Na bietonnym moście kala stadyjona «Dynama» taksama niekali byŭ jarki murał. I heta tolki častka prykładaŭ, jakija ciapier zastalisia tolki na fotazdymkach.

Va ŭpraŭleńni kultury Minharvykama adznačyli, što ŭsie novyja murały ŭ lubym vypadku pa aficyjnych praviłach uzhadniajucca mastacka-ekśpiertnaj radaj pa manumientalnym i manumientalna-dekaratyŭnym mastactvie pry Minharvykankamie paśla etapu ŭchvaleńnia miascovaj administracyjaj i rajonnymi architektarami. Praŭda, kali hety praces zapuskajecca samimi ŭładami ci BRSM, to ruchajecca, vidavočna, praściej.
Tak, niadaŭna pad pryhladam ideołahaŭ u Minsku źjavilisia hrafici «Simvały majoj krainy» z vałoškami na fonie aficyjnaha čyrvona-zialonaha ściaha i «Ja pamiataju, ja hanarusia» ŭ pamiać ab pieramozie ŭ Vialikaj Ajčynnaj vajnie.

Čytajcie taksama:
«Nie viedaju, jak namalavać Mikałaja Statkieviča». Mastačka prydumała vyšyvać palitviaźniaŭ — i ciapier heta ž robiać sotni ludziej
Mastak Micia Piślak — pra źniščany murał, Minsk i žyćcio ŭ ZŠA: Amierykancy ličać, što biełarusy płaciać u termin, trymajucca dedłajnaŭ i nie pjuć
«Va ŭłońni aŭtazaka naradžajecca hramadzianin». 10 aŭtaraŭ biełaruskaha dyzajnu časoŭ supracivu
«Jany nie prajšli adbor». Arhanizatary vystavy «Art-Minsk» prakamientavali, čamu źniali karciny dziasiatkaŭ mastakoŭ
Ciapier čytajuć
«Heta ryzykoŭna dla Biełarusi». Zialenski zajaviŭ, što Rasija raźmiaščaje abstalavańnie dla naviadzieńnia šachiedaŭ na dachach biełaruskich šmatpaviarchovikaŭ
«Heta ryzykoŭna dla Biełarusi». Zialenski zajaviŭ, što Rasija raźmiaščaje abstalavańnie dla naviadzieńnia šachiedaŭ na dachach biełaruskich šmatpaviarchovikaŭ
«Hienierał Biada vylecieŭ praz bakavoje škło «Čajki». Małaviadomaja avaryja 1976 hoda, u jakoj zahinuli druhi čałaviek u BSSR i bajavy lotčyk-hienierał
Kamientary
Mir ušieł dalekoooo vpieriod, no oni dieržatsia za trup niekohda hroznoho kołossa, kotoryj isdoch za paru let.