Śviet

Rasijanie biahuć ad mabilizacyi navat na Alasku

Dvoje rasijskich hramadzian prypłyli ŭ aŭtorak na astraŭnuju terytoryju Alaski na borcie nievialikaj łodki i paprasili prytułku ŭ Złučanych Štatach. Hetuju infarmacyju paćvierdzili ŭ čaćvier niekalki krynic u administracyi hetaha arktyčnaha amierykanskaha štata, jaki znachodzicca ŭ niepasrednaj blizkaści ad rasijskaj miažy, piša Deutsche Welle.

«Dvoje rasijskich hramadzian pryčalili da plažu niedaloka ad Hembieła, pasiołka na amierykanskim vostravie Śviatoha Łaŭrencija, raźmieščanaha ŭ Bierynhavym mory, prykładna za 65 kiłamietraŭ ad rasijskaha ŭźbiarežža», — havorycca ŭ sumiesnaj zajavie sienataraŭ štata Alaska Lizy Murkoŭski i Dena Salivana. Hetyja rasijanie «padali prašeńnie ab nadańni prytułku ŭ Złučanych Štatach».

«Nievialikaje sudna z dvuma hramadzianami Rasii prybyło da bierahoŭ Alaski ŭ aŭtorak», — paćvierdziŭ pradstaŭnik Ministerstva ŭnutranaj biaśpieki ŭ intervju ahienctvu AFP. Sprava razhladajecca «ŭ adpaviednaści z amierykanskim imihracyjnym zakanadaŭstvam», dadaŭ pradstaŭnik viedamstva.

Sienatar-respublikaniec Den Salivan zaklikaŭ fiederalnyja ŭłady «padrychtavać płan razam ź bierahavoj achovaj na vypadak, kali jašče bolš rasijan prybuduć u rajon Bierynhava praliva na Alascy». Na dumku jahonaj kalehi Lizy Murkoŭski, «hetaja situacyja padkreślivaje nieabchodnaść uzmacnieńnia biaśpieki ŭ amierykanskaj Arktycy».

Hubiernatar štata Majk Danlivi, adnak, nie padzialaje ich zakłapočanaści. «Dva čałavieki, jakija prybyli z Rasii na łodcy i byli zatrymanyja ŭ Hembiele, nakolki ja razumieju, zaraz znachodziacca ŭ Ankorydžy (administracyjny centr Alaski. — Red.), i imi zajmajucca fiederalnyja ŭłady. My nie čakajem pastajannaj płyni abo fłatylij ludziej. Niama nijakich prykmiet taho, što heta adbudziecca, tak što heta moža być adzinkavym vypadkam», — skazaŭ jon.

Čytajcie taksama:

Jakija rasijskija rehijony addali bolš za ŭsio mužčyn na vajnu i što Pucinu daść mabilizacyja?

«Nas provieriajut, miestnyje my ili niet. Prosiat skazať «čučinŝina». Što pišuć u čatach rasijan, jakija chavajucca ŭ Biełarusi?

Nie čakajcie chutkich efiektaŭ, ale efiektaŭ čakajcie… Pakaleńnie Ch i pucinskaja mabilizacyja

«Nie-nie, ja na heta nie padpisvaŭsia i nie pajdu». Rasijanie biełaruskaha pachodžańnia ŭ šoku i žachu, šukajuć vyjścia

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pamiatajecie Asol Śliviec? Žyćcio frystajlistki źmianiłasia da niepaznavalnaści, ciapier jana Abihal1

Pamiatajecie Asol Śliviec? Žyćcio frystajlistki źmianiłasia da niepaznavalnaści, ciapier jana Abihal

Usie naviny →
Usie naviny

Hienierał Alaksiejeŭ, u jakoha siońnia stralali ŭ Maskvie, datyčny da katavańnia abaroncaŭ «Azoŭstali». Prakapienka: Spravu daviadziom da kanca6

Sanatoryi chočuć, kab biełarusy płacili stolki ž, kolki rasijanie. Nakolki moža padaražeć adpačynak?5

«Časam chočacca napicca, kab hałava kruciłasia». Turčyn prynios Łukašenku na naradu blašanku śniusu11

Staś Karpaŭ: Ja zaŭvažyŭ try Maryi29

U Viciebsku pakazali, jak adbudujuć zhareły hod tamu handlovy centr «Biełaruś» FOTY1

Pad Minskam jość tajamničaje mieściejka, dzie možna paŭnavartasna paabiedać za 5—10 rubloŭ8

Łaŭroŭ nazvaŭ zamach na hienierała Alaksiejeva sprobaj sarvać pieramovy4

«Na 15 chvilin vyklučyli śviatło — boža moj, z Ukrainaj paraŭnali». Łukašenka patłumačyŭ, kolki ekanomić na vuličnym aśviatleńni47

U «Minsk-Śviecie» pradajecca dvuchuzroŭnievy pientchaŭs z cudoŭnym vidam na horad4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamiatajecie Asol Śliviec? Žyćcio frystajlistki źmianiłasia da niepaznavalnaści, ciapier jana Abihal1

Pamiatajecie Asol Śliviec? Žyćcio frystajlistki źmianiłasia da niepaznavalnaści, ciapier jana Abihal

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić