Padalak: Zabity bajec PVK Vahniera Nužyn dobraachvotna pahadziŭsia adpravicca ŭ Rasiju pry abmienie pałonnymi z Ukrainaj
Były źniavoleny, bajec PVK «Vahnier» Jaŭhien Nužyn, rolik z zabojstvam jakoha źjaviŭsia ŭ sietcy, byŭ adpraŭleny Ukrainaj u Rasiju ŭ vyniku abmienu vajennapałonnymi. Pra heta ŭ efiry telekanała «Dožd́» paviedamiŭ daradca kiraŭnika Ofisa prezidenta Ukrainy Michaił Padalak.

Pa słovach Padalaka, Nužyn prajšoŭ praz aficyjnuju praceduru abmienu vajennapałonnymi. Heta značyć jon, jak śćviardžaje Padalak, u adpaviednaści z usimi jurydyčnymi praviłami, padpisaŭ dobraachvotnuju zhodu na abmien.
«U nas vielmi prosty padychod. Pałonny vajskoviec moža padpisać dobraachvotnuju admovu ad abmiennaj pracedury. I voś heta budzie ŭ nas zafiksavana», — patłumačyŭ Padalak.
Pry hetym Padalak abvierh čutki pra toje, što Nužyna abmianiali na 20 ukrainskich vajennapałonnych. Pavodle jaho słoŭ, abmien prachodziŭ pa pravile «pakiet na pakiet». Padalak skazaŭ, što Ukraina atrymała 47 svaich vajskoŭcaŭ, Rasija — «niejkuju kolkaść» svaich.
Na dumku Padalaka, zasnavalnik PVK Vahniera Jaŭhien Pryhožyn moh vykarystoŭvać Nužyna ŭ svaich prapahandysckich metach, zładziŭšy pakazalnaje pakarańnie vajskoŭca.
Raniej u telehram-kanale Grey Zone, jaki źviazvajuć z PVK Vahniera, apublikavali videa z zabojstvam Nužyna. Pierad śmierciu mužčyna skazaŭ, što «pračnuŭsia» ŭ padvale, dzie jamu paviedamili, što jaho buduć «sudzić». Jaŭhien Pryhožyn nazvaŭ videa «vydatnaj režysiorskaj pracaj». Paźniej jon paprasiŭ Hienprakuraturu pravieryć viersiju ab dačynieńni da hibieli byłoha źniavolenaha «amierykanskich śpiecsłužbaŭ». U toj ža čas u Kramli rolik kamientavać admovilisia.
-
Va ŭkrainski pałon trapili jašče troje hramadzian Biełarusi, jakija vajavali na baku Rasii. Usie jany byli sudzimyja
-
«Dva-try tydni». Ad Arastoviča da Budanava — 5 hučnych prahnozaŭ pra vajnu, jakija nie spraŭdzilisia
-
Zialenski: Rasija płanuje dźvie ciažkija nastupalnyja kampanii, try papiarednija — pravalilisia
Ciapier čytajuć
«U vyniku jon skazaŭ mnie: «Chopić mianie šantažavać, ja chaču palubavacca hetymi drevami». Aksana Kołb raskazała, pra što razmaŭlała sa Statkievičam na miažy

Kamientary