Onet: Ihnaravańnie biełaruskaj apazicyi — sumnaja prajava strachaŭ Zialenskaha
Učora ź mitynhu ŭ Varšavie paśla pramovy Bajdena vioŭ tranślacyju najbolšy polski partał Onet.pl. Žurnalisty brali kamientary ŭ prysutnych i ŭ niejki momant padyšli da dziaŭčyny ź bieł-čyrvona-biełym ściaham. Jaje słovy vyklikali abmierkavańnie ŭ studyi.

Adznačym, što žurnalist nazvaŭ ściah bieła-čyrvonym. Ale dziaŭčyna jaho papraviła i raspaviała:
«Dobryja ŭražańni, bo była ŭzhadanaja reč, jakaja dla mianie vielmi važnaja. Heta zhadka pra Biełaruś, jakaja zmahajecca za demakratyju i svabodu. Bo, chutčej za ŭsio, u chutkim časie biełaruskija vojski dałučacca da rasijskich. U vyniku dyskryminacyja i presinh ludziej, jakija zmahajucca za volnaść Biełarusi, buduć jašče bolš zaŭvažnyja. Tamu ja pryšła siudy ŭ roli «chadziačaha ściaha» volnaj Biełarusi. Kab nahadać, što my ŭsie razam zmahajemsia za svabodnuju Ukrainu i za svabodnuju Biełaruś».
I voś paśla hetych słoŭ žurnalist pačaŭ vybačacca, što nie zaŭvažyŭ jašče adnaho, biełaha koleru na ściahu. Kamientar biełaruski vyklikaŭ u studyi abmierkavańnie miesca Biełarusi ŭ pytańni vajny va Ukrainie.
Kaardynatar, kamientatar i redaktar servisu Onet Politico Michał Braniatoŭski, jaki prysutničaŭ u studyi, na słovy viadučaha pra toje, što vialiki niespakoj ukrainskaha boku vyklikaje vialikaja kolkaść biełaruskich vajskovych padraździaleńniaŭ na biełaruska-polskaj miažy, zaŭvažyŭ:
«Nie nastolki vialikaja kolkaść vojskaŭ na miažy i nie nastolki hety strach vialiki. Hranicu pa poŭnač ad Kijeva vielmi ciažka pierajści z-za bałot i raźlivu, vyklikanaha padryvam płaciny. Tym nie mienš Ukraina baicca, što niešta možna zdarycca z boku Biełarusi. Sumnaja prajava hetaj bojazi zaklučajecca ŭ tym, što ŭkrainskija ŭłady nie chočuć sustrakacca ź biełaruskaj apazicyjaj.
Zialenski z samaha pačatku vajny navat nie razmaŭlaŭ ź Cichanoŭskaj. Heta nie z-za taho, što jon jaje nie lubić ci žadaje zła biełaruskaj apazicyi. Jon nie choča razdražniać Łukašenku.
Takim čynam, heta žorstkaja palityka. Da taho ž sam prezident Ukrainy nie zhadvaŭ Biełaruś, niahledziačy na toje, što hetaja kraina — vielmi važny hulec u rehijonie.
Kali jon stolki razoŭ zhadvaŭ pra demakratyju i svabodu, to pavinien uspomnić biełarusaŭ, jakija pazbaŭlenyja ŭ značnaj stupieni i adnaho, i druhoha».
Admietna, što ŭ tranślacyjach polskich telekanałaŭ učora pierad pramovaj Bajdena pieryjadyčna ŭzhadvałasia, što pasłuchać jaho sabralisia nie tolki palaki, ale i ŭkraincy, a taksama šmat biełarusaŭ.
Čytać jašče:
U tranślacyi bolšaści ŭkrainskich kanałaŭ nie zhadali słoŭ Bajdena pra Biełaruś
«Svabodnyja ludzi nikoli nie pahodziacca žyć u ciemry i niesvabodzie». Pra što havaryŭ Bajden u Varšavie
Ciapier čytajuć
«Heta ryzykoŭna dla Biełarusi». Zialenski zajaviŭ, što Rasija raźmiaščaje abstalavańnie dla naviadzieńnia šachiedaŭ na dachach biełaruskich šmatpaviarchovikaŭ
«Heta ryzykoŭna dla Biełarusi». Zialenski zajaviŭ, što Rasija raźmiaščaje abstalavańnie dla naviadzieńnia šachiedaŭ na dachach biełaruskich šmatpaviarchovikaŭ
«Hienierał Biada vylecieŭ praz bakavoje škło «Čajki». Małaviadomaja avaryja 1976 hoda, u jakoj zahinuli druhi čałaviek u BSSR i bajavy lotčyk-hienierał
Kamientary
PKK - biełaruski narod a nie apazicyja
Zachraśli vy ŭžo ŭ svajej apazicyjnaj roli