Zdaroŭje99

Čałaviectva staić na parozie pieramohi nad atłuścieńniem. I maje navatarski srodak ad dyjabietu

Novy vid lekaŭ vyklikaŭ ažyjataž u śviecie: jašče nikoli raniej nie ŭdavałasia dabicca straty vahi na 15% bieź śpiecyjalnych dyjet i fizičnych praktykavańniaŭ. Adnak śviatkavać pakul zarana, bo doŭhaterminovyja efiekty pavinny być staranna vyvučanyja.

Kamaroŭka ŭ Minsku. Vyjava: Nashaniva.com

Novy kłas lekaŭ z mudrahielistaj nazvaj «ahanist receptara GLP-1», zdajecca, sapraŭdy pracuje. Antydyjabietyčny preparat «Siemahłutyd», jaki byŭ raspracavany dackaj farmaceŭtyčnaj kampanijaj Novo Nordisk, pryvodzić da straty vahi prykładna na 15%, zhodna z kliničnymi vyprabavańniami. Jon užo pradajecca pad brendam Wegovy ŭ Amierycy, Danii i Narviehii i nieŭzabavie budzie dastupny ŭ inšych krainach.

Ozempic, viersija ź mienšaj dozaj, taksama ŭžo prysutničaje na rynku i časta vykarystoŭvajecca «nie pa niepasrednym pryznačeńni», a dla pachudzieńnia. 

Analityki pradrakajuć hetym lekam astranamičnyja abaroty na farmaceŭtyčnym rynku ŭžo ŭ najbližejšaje dziesiacihodździe i prahnazujuć vialikuju raspaŭsiudžanaść padobnych preparataŭ.

I heta vyhladaje vielmi ŭčasnym vynachodnictvam, uličvajučy krajnie niehatyŭnyja tendencyi z raspaŭsiudžańniem atłuścieńnia. Brytanskaja niaŭradavaja arhanizacyja Suśvietnaja fiederacyja atłuścieńnia prahnazuje, što da 2035 h. kolkaść ludziej ź lišniaj vahoj abo atłuścieńniem moža skłaści ašałamlalnyja 4 miljardy. Što charakterna, chutčej za ŭsio nasielnictva nabiraje kiłahramy nie na «bahatym Zachadzie», a ŭ krainach kštałtu Jehipta, Mieksiki ci Saudaŭskaj Aravii.

Nasupierak stereatypnym ujaŭleńniam, suśvietny rost kolkaści ludziej, jakija pakutujuć na atłuścieńnie, nie źjaŭlajecca prykmietaj maralnaj niaŭdačy ludziej ź lišniaj vahoj — heta vynik bijałohii. Hieny, jakija byli žyćciova važnyja dla taho, kab dapamahčy ludziam pieražyć zimy i hoład, pracujuć hetak ža i siońnia. Adnak praźmiernaja kolkaść apracavanych charčovych praduktaŭ u apošnija dziesiacihodździ pryniesła — razam z bolšaj zručnaściu i mienšymi vydatkami na vytvorčaść — taksama i tendencyju da pierajadańnia pry bolš siadziačym ładzie žyćcia.

Jak heta časta zdarajecca, novyja leki źjavilisia vypadkova: raptam było zaŭvažana, što lačeńnie, pryznačanaje dla dyjabietykaŭ, vyklikaje taksama i stratu vahi. «Siemahłutyd» imituje vykid harmonaŭ, jakija stymulujuć pačućcio sytaści i źnižajuć apietyt. Niepieraadolnaje žadańnie pajeści ŭ vyniku prosta adklučajecca.

Inviestary i schudniełyja karystalniki ŭ zachapleńni: rynkavaja kapitalizacyja vytvorcy Novo Nordisk padvoiłasia za dva hady da 326 miljardaŭ dołaraŭ, što zrabiła jaje druhim pa košcie vytvorcam lekaŭ u śviecie. I heta, chutčej za ŭsio, tolki pačatak. Ale, jak i ŭ vypadku ź lubymi novymi pierśpiektyŭnymi lekami, jość niajasnaści: u pieršuju čarhu heta biaśpieka i dastupnaść.

Naturalna doŭhaterminovyja nastupstvy pryjomu pakul nieviadomyja. Choć dla lekaŭ ź mienšaj daziroŭkaj pabočnyja efiekty kštałtu vanitaŭ i dyjarei byli lohkimi, pry vykarystańni bolš šyroka i ŭ vyšejšych daziroŭkach mohuć źjavicca i inšyja nastupstvy. Daśledavańni na žyviołach pakazali bolš vysokuju častatu raku ščytapadobnaj załozy, a pra nastupstvy vykarystańnia padčas abo niepasredna pierad ciažarnaściu ŭvohule viadoma mała. Usio heta zapatrabuje ŭvažlivaha analizu z dapamohaj kantralavanych padoŭžanych daśledavańniaŭ.

Razumieńnie hetych ryzyk budzie važnym, tamu što mnohim pacyjentam, jakija vyrašacca prymać leki, jany mohuć spatrebicca da kanca žyćcia. Jak i pry admovie ad dyjety, spynieńnie pryjomu vysokaj dozy «Siemahłutydu» źviazanaje ź viartańniem bolšaj častki stračanaj vahi. A niekatoryja ludzi nabirajuć navat bolš kiłahramaŭ, čym stracili.

Inšy kłopat — košt. The Economist raspaviadaje, što ŭ ZŠA rachunak za Wegovy składaje kala 1300 dalaraŭ na miesiac, a dla Ozempic kala 900 dalaraŭ. Takim čynam, pažyćciovyja recepty buduć vyhladać nievierahodna doraha. Ale časam farmaceŭtyčnyja kampanii mohuć składać damovy z uradami i miedycynskimi rabotnikami z metaj achopu ŭsiaho nasielnictva, zabiaśpiečvajučy takim čynam vialikija abjomy ŭ abmien na nizkija ceny. A pierśpiektyva prybytku ŭžo vabić kankurentaŭ: hihanty suśvietnaj farmvytvorčaści ŭžo pracujuć nad kankurujučymi preparatami.

Doŭhija hady ludziam z dyjabietam 2 typu, jakim treba było prymać leki dla źnižeńnia ŭzroŭniu cukru ŭ kryvi, prapisvali mietfarmin. Novyja rekamiendacyi ciapier rajać pacyjentam pačynać z adnaho z novych lekaŭ ad dyjabietu, jaki taksama moža pamienšyć vahu i abaranić serca i nyrki.

Hetyja novyja leki ad dyjabietu naležać da dvuch kłasaŭ, viadomych pad abrevijaturami SGLT-2 i GLP-1 pa pryncypie ich dziejańnia.

Adnak novyja preparaty kaštujuć daražej, čym mietfarmin, i niekatoryja pacyjenty mohuć być nie ŭ stanie dazvolić sabie vydatki z ułasnaj kišeni i im treba budzie vykarystoŭvać mietfarmin, kažuć lekary. Ozempic, naprykład, pieraličvaje amal 900 dołaraŭ u miesiac, a Jardiance — kala 590 dołaraŭ u miesiac.

Tym časam inšyja miery pa baraćbie z atłuścieńniem nichto nie admianiaŭ. Fizičnyja praktykavańni, zdarovaje charčavańnie i režym dnia — najlepšy srodak u baraćbie ź lišniaj vahoj.

Kamientary9

  • Tłusty čaćvier
    12.03.2023
    Jakaja ironija - za srodak dla pachudzieńnia prosiać 900 dalaraŭ na miesiac, a ŭ Biełarusi zarobak u 300-400 dalaraŭ patrebny, kab pajeści.
  • den
    12.03.2023
    V Rośsi prodajetsia druhoj priedstavitiel etoj hruppy prieparatov Dułahłutid. Jeho nužno kołoť 1 raz v niedielu. Očień chorošo śnižajet hlukozu i śnižajet vies.
    V Biełarusi eti priepraty nie zariehistrirovany. Do sich por ludiej lečat prieparatami 50-70chch hodov prošłoho vieka.
  • Fit
    12.03.2023
    Nie, heta nieefiektyuny środak, Fond Navalnaha zrabiu rasśledavańnie jašče u 21 hodzie. Dziakuj
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan7

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan

Usie naviny →
Usie naviny

Zialenski prapanavaŭ pravieści trochbakovuju sustreču z Pucinym i Trampam

Šrajbman: Ciapierašnija kanflikty ŭ apazicyi ŭžo mała kaho cikaviać14

Rabotniki MNS vyratavali na pažary sabaku i kata, a potym zrabili im štučnaje dychańnie

Vałancior «Viasny» Čapiuk raskazaŭ, jak jaho zatrymaŭ HUBAZiK adrazu na vychadzie z kałonii i jak dapytvali pra Mikołu Dziadka2

14-hadovaja Vika admoviła ŭ seksie — i heta stała pryčynaj panažoŭščyny, u jakoj zahinuli čaćviora padletkaŭ u Bajkalsku11

Na bietonnym zavodzie ŭ Homieli zahinuŭ kiroŭca cemientavoza

«Tydzień u Brazilii, dzie ciabie abrabujuć, abo dva tydni ŭ biaśpiečnaj Biełarusi». Pa što zamiežniki jeduć u našu krainu6

Ukraina atakavała technapark i zavod pa vytvorčaści bieśpiłotnikaŭ u Padmaskoŭi1

Biełaruś pieranosić vučeńni «Zachad-2025» z zachodnich miežaŭ uhłyb krainy18

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan7

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić