Ježa

U Minsku źjavilisia pieršyja kavuny. Dzie tańniej: na rynku ci ŭ kramie? I jak pravilna vybrać

Biełarusy kavuny lubiać, ale kuplajuć ich tolki letam. Bo siezon. Tochka.by raskazvaje, pačym ciapier jahada i jak jaje treba pravilna vybirać.

Fota: Tochka.by

Niahledziačy na toje, što leta nastupiła, mnohija ŭsio adno adčuvajuć brak vitaminaŭ, nieabchodnych dla dobraha samaadčuvańnia. Atrymać karysnyja rečyvy možna nie tolki z ahurkoŭ i pamidoraŭ, jakija dobra patańnieli i dastupnyja ŭsim katehoryjam nasielnictva, ale taksama z sadaviny i jahad.

Vydatnym varyjantam dla baraćby z avitaminozam stanie kavun. Jahada hetaja vielmi karysnaja.

Kavun narmalizuje stravavańnie, źnižaje kałaryjnaść racyjonu, pamianšaje ryzyku zachvorvańnia na chvaroby serca, palapšaje abmien rečyvaŭ i stan skury, dobra ŭpłyvaje na piečań i nyrki.

Fota: Tochka.by

U Biełarusi siezon kavunoŭ jašče nie startavaŭ, ale skora pačniecca. Zrazumieła, što miascovuju pałasatuju jahadu vy naŭrad ci sustreniecie na rynku i ŭ kramach, a voś z Rasii jaje pryviazuć dakładna. A što ciapier?

Kolki kaštuje kiłahram kavuna

Na Zachodnim rynku ŭ Minsku kavunoŭ na pryłaŭkach šmat. Praŭda, usia pradukcyja pryviezienaja pakul tolki z adnoj krainy — Irana. Ceny roznyja, u siarednim ad 4 da 5,50 rubla za kiło.

«Cana zaležyć ad jakaści tavaru. Kali pastaŭka dobraja — budzie daražej, kali horšaja — tańniej», — raskazvaje pradaviec.

Ale pakul nie siezon. Kažuć, kali pojduć astrachanskija i staŭrapolskija kavuny, tady i vybaru budzie bolš:

«I cana budzie značna nižejšaja tady. Pakul kavuny daražejšyja, tamu što i popyt na ich nie taki, jak u śpiakotu budzie».

Fota: Tochka.by

Zrešty, nieabaviazkova kuplać ceły kavun: mohuć pradać i čverć.

«Ja haspadynia punkta, zrablu vam źnižku dobruju. Kavun sakavity, sałodki, duchmiany», — kaža žančyna la pryłaŭka.

Usie pradaŭcy čakajuć pačatku kavunovaha siezona — tady i handal budzie iści lepš, a pakul «robiać kasu» inšymi siezonnymi tavarami.

U kramach tańniej

U niekatorych kramach bachčavyja kaštujuć na ździŭleńnie tańniej, čym na rynkach. Ci to łahistyka, ci to cenavaje rehulavańnie, ci to zakupki aptovyja.

Da prykładu, u handlovaj sietcy «Santa» kiło kavuna pradajuć pa 3,59 rubla za kiło. Pryvieźli ź Italii.

Fota: Tochka.by

Praŭda, sam kavun pa pamiery budzie mienšym, čym na rynku. I acanić vodar niemahčyma. Bo kuplać jahadu treba cełaj.

U sietcy Green možna kupić maleńkija kavuny, ale cana na ich kusajecca — 7,99 rubla za kiło, jość i mini-kavun z žoŭtaj miakaćciu — pa 6,99 rubla za kiło. A voś pachodžańnie nieviadoma — na ceńniku prosta napisana, što impart.

Fota: Tochka.by

Jość jahada i na dastaŭcy. Samaja papularnaja ŭ krainie «Je-dastaŭka» prapanuje kiło iranskaha kavuna pa 4,49 rubla.

Jak vybirać kavuny

Voś źniešnija prykmiety idealnaha kavuna:

  • padsochły chvościk
  • jarki ŭzor
  • vialikaja žoŭtaja plama.

A najlepšy sposab — davierycca dośviedu pradaŭca. Pierad užyvańniem kavun treba astudzić.

A kali buduć dyni?

Dyni paśpiavajuć u žniŭni i vieraśni, tamu ciapier ni na rynkach, ni ŭ kramach ich amal niama.

U Biełaruś buduć vieźci dyni ź Irana, Uźbiekistana, Tadžykistana i Rasii.

Bolšaść dyń u Rasii vyroščvajucca ŭ Krasnadarskim krai, Astrachanskaj i Rastoŭskaj abłaściach.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Niekatorym ludziam varta źniać ružovyja akulary». Lavončyk — pra Mielnikavu, uciečku ŭ «Bajchełp», biełyja palito i hrošy na 1300 palitviaźniaŭ8

«Niekatorym ludziam varta źniać ružovyja akulary». Lavončyk — pra Mielnikavu, uciečku ŭ «Bajchełp», biełyja palito i hrošy na 1300 palitviaźniaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Minskija ŭłady prakamientavali čutki pra admienu stancyi mietro «Prafsajuznaja»6

Intercars taksama admianiła rejs u Litvu

«Pojas krepaściaŭ» na Danbasie: čamu jon važny dla Ukrainy1

Što adbyvajecca z kvitkami na aŭtobusy ź Minska ŭ Vilniu paśla masavaj admieny rejsaŭ? Heta niešta nienarmalnaje19

Pastaŭki nafty pa naftapravodzie «Družba» ŭ Jeŭropu znoŭ spynilisia3

Kim Čen Yn uznaharodziŭ vajskoŭcaŭ, što vajavali z Ukrainaj8

Chłopiec paskardziŭsia, što praz kałaps na miažy nie moža vyjechać z Varšavy ŭ Minsk. Biełarusy padzialilisia łajfchakami9

Biełarusy ŭ sacsietkach aburajucca, što dekretnicam nibyta płaciać bolš, čym tym, chto chodzić na pracu28

Bum na bikini-strynhi. Heta bodzipazityŭ ci niešta inšaje?28

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Niekatorym ludziam varta źniać ružovyja akulary». Lavončyk — pra Mielnikavu, uciečku ŭ «Bajchełp», biełyja palito i hrošy na 1300 palitviaźniaŭ8

«Niekatorym ludziam varta źniać ružovyja akulary». Lavončyk — pra Mielnikavu, uciečku ŭ «Bajchełp», biełyja palito i hrošy na 1300 palitviaźniaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić