Historyja66

«Heta sapraŭdnaje šancavańnie». Na raskopkach u Połacku znajšli skandynaŭskuju zašpilku XI stahodździa ŭ formie dla adliŭki

Na terytoryi stadyjona «Spartak» u Połacku, dzie ŭ žniŭni vyjavili siarednieviakovy kvartał juvieliraŭ, dniami znajšli ŭnikalny artefakt. Pavodle infarmacyi haziety «Połacki vieśnik», raskapali skandynaŭskuju fibułu (zašpilku) z vysakajakasnaj łatuni ŭ formie dla adliŭki, jakaja datujecca XI stahodździem.

Kiraŭnik raskopak, staršy vykładčyk kafiedry historyi i turyzmu Połackaha dziaržaŭnaha ŭniviersiteta imia Jeŭfrasińni Połackaj Alaksiej Koc adznačyŭ:

«Asablivaść hetaj znachodki ŭ tym, što vyrab byŭ u formie dla adliŭki, a heta redkaść. Tamu što formy byli kieramičnymi abo hlinianymi, i da taho ž adnarazovymi. Bo dla taho, kab atrymać ź ich juvielirny vyrab, samu formu treba było razłamać. Tamu heta sapraŭdnaje šancavańnie vyjavić taki artefakt — fibułu ŭ formie z hliny».

Jon dadaŭ, što vyrab znojdzieny zusim pobač ź juvielirnaj majsterniaj, i heta śviedčyć, što ich vyrablali tut, u Połacku. Archieołah udakładniŭ, što ŭpryhožańnie jość markieram mienavita skandynaŭskaj kultury, tamu što kryvickija žančyny takich darahich rečaŭ nie nasili.

Akramia taho, padčas raskopak znajšli i mnostva inšych artefaktaŭ, jakija paćviardžajuć najaŭnaść u Połacku juvielirnaj vytvorčaści, naprykład, šali i hirki, mietaličnuju formu dla adliŭki padviesak.

Siarod inšych znachodak — buterol (nižniaja častka nožnaŭ), vizantyjskija maniety časoŭ impieratara Nikifara II Foki, bolš za dźvie sotni karalaŭ CHI stahodździa i dziasiatki burštynavych zahatovak.

Kamientary6

  • Žvir
    29.09.2023
    XI st... Nu, nie mahlo ž heta ŭsio zjavicca ŭ adnačaśsie z samim horadam. Naturalna, što horad užo isnavaŭ, i na momant XI st. mieŭ usie prykmiety razvitoha hramadztva ŭ im, ramiostvaŭ, a značyć mieŭ dobruju viadomaść i razvity handl. Na heta patrabavalasia b nie adno stahoddzie, a jak minimum 5-7. Adnak, jak kali znojduć što, dyk usio ŭ ich XI stahoddzia...
  • Nu-nu
    29.09.2023
    A historyk upeŭnieny, što hetaje ŭpryhožańnie rabili nie dla kryvičanki? Ci vy dumajecie, skandynavy siudy sa svaimi babami panajechali? Va ŭsie časy ŭsie akupanty - i skandynavy, i litoŭcy, i maskavity, i nacysty, i savietki piorlisia ŭ naš krai ŭ tym liku pa žančyn, a nia tolki svaich siudy vieźli. Niekatoryja, mabyć, i padarunki daryli, a nie tolki ekspłuatavali. Tak što, historyki, paaściarožniej z hipotezami, uklučycie łohiku.
  • Žvir
    29.09.2023
    Nu-nu, nie, heta naŭrad-ci, bo kryvičanki toŭstyja byli. Ukliučycie liohiku...

Ciapier čytajuć

Ajcišnika z «Varhiejminha» sudzili pa rasstrelnym artykule. Padobna, za padtrymku Ukrainy — praŭda, zrabić jon ničoha nie paśpieŭ1

Ajcišnika z «Varhiejminha» sudzili pa rasstrelnym artykule. Padobna, za padtrymku Ukrainy — praŭda, zrabić jon ničoha nie paśpieŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Jak pravasłaŭnyja łatyšy chacieli adcisnuć u katolikaŭ chram pad Viciebskam3

Amierykanski akcior Eryk Dejn pamior va ŭzroście 53 hadoŭ

U staražytnych chrybietnych žyvioł było čatyry voki1

Alpinist pakinuŭ dziaŭčynu na hary, kab źbiehać pa dapamohu. Ciapier jaho sudziać jak za zabojstva9

Źjaviłasia jašče adno FOTA Mikoły Statkieviča paśla vyzvaleńnia5

U Klecku kala čyhunki znajšli akryvaŭlenyja trupy sabak. Što ź imi zdaryłasia?

Mierc: Rasija zahrazła ŭ strašnym varvarstvie, i heta nie źmienicca14

Maryja Kaleśnikava adkazała, chto niasie adkaznaść za padziei 2020 hoda i čamu nie abyścisia biez razmovy z Łukašenkam53

Insult u Statkieviča adbyŭsia 21 studzienia

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ajcišnika z «Varhiejminha» sudzili pa rasstrelnym artykule. Padobna, za padtrymku Ukrainy — praŭda, zrabić jon ničoha nie paśpieŭ1

Ajcišnika z «Varhiejminha» sudzili pa rasstrelnym artykule. Padobna, za padtrymku Ukrainy — praŭda, zrabić jon ničoha nie paśpieŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić