Historyja66

«Heta sapraŭdnaje šancavańnie». Na raskopkach u Połacku znajšli skandynaŭskuju zašpilku XI stahodździa ŭ formie dla adliŭki

Na terytoryi stadyjona «Spartak» u Połacku, dzie ŭ žniŭni vyjavili siarednieviakovy kvartał juvieliraŭ, dniami znajšli ŭnikalny artefakt. Pavodle infarmacyi haziety «Połacki vieśnik», raskapali skandynaŭskuju fibułu (zašpilku) z vysakajakasnaj łatuni ŭ formie dla adliŭki, jakaja datujecca XI stahodździem.

Kiraŭnik raskopak, staršy vykładčyk kafiedry historyi i turyzmu Połackaha dziaržaŭnaha ŭniviersiteta imia Jeŭfrasińni Połackaj Alaksiej Koc adznačyŭ:

«Asablivaść hetaj znachodki ŭ tym, što vyrab byŭ u formie dla adliŭki, a heta redkaść. Tamu što formy byli kieramičnymi abo hlinianymi, i da taho ž adnarazovymi. Bo dla taho, kab atrymać ź ich juvielirny vyrab, samu formu treba było razłamać. Tamu heta sapraŭdnaje šancavańnie vyjavić taki artefakt — fibułu ŭ formie z hliny».

Jon dadaŭ, što vyrab znojdzieny zusim pobač ź juvielirnaj majsterniaj, i heta śviedčyć, što ich vyrablali tut, u Połacku. Archieołah udakładniŭ, što ŭpryhožańnie jość markieram mienavita skandynaŭskaj kultury, tamu što kryvickija žančyny takich darahich rečaŭ nie nasili.

Akramia taho, padčas raskopak znajšli i mnostva inšych artefaktaŭ, jakija paćviardžajuć najaŭnaść u Połacku juvielirnaj vytvorčaści, naprykład, šali i hirki, mietaličnuju formu dla adliŭki padviesak.

Siarod inšych znachodak — buterol (nižniaja častka nožnaŭ), vizantyjskija maniety časoŭ impieratara Nikifara II Foki, bolš za dźvie sotni karalaŭ CHI stahodździa i dziasiatki burštynavych zahatovak.

Kamientary6

  • Žvir
    29.09.2023
    XI st... Nu, nie mahlo ž heta ŭsio zjavicca ŭ adnačaśsie z samim horadam. Naturalna, što horad užo isnavaŭ, i na momant XI st. mieŭ usie prykmiety razvitoha hramadztva ŭ im, ramiostvaŭ, a značyć mieŭ dobruju viadomaść i razvity handl. Na heta patrabavalasia b nie adno stahoddzie, a jak minimum 5-7. Adnak, jak kali znojduć što, dyk usio ŭ ich XI stahoddzia...
  • Nu-nu
    29.09.2023
    A historyk upeŭnieny, što hetaje ŭpryhožańnie rabili nie dla kryvičanki? Ci vy dumajecie, skandynavy siudy sa svaimi babami panajechali? Va ŭsie časy ŭsie akupanty - i skandynavy, i litoŭcy, i maskavity, i nacysty, i savietki piorlisia ŭ naš krai ŭ tym liku pa žančyn, a nia tolki svaich siudy vieźli. Niekatoryja, mabyć, i padarunki daryli, a nie tolki ekspłuatavali. Tak što, historyki, paaściarožniej z hipotezami, uklučycie łohiku.
    • Žvir
      29.09.2023
      Nu-nu, nie, heta naŭrad-ci, bo kryvičanki toŭstyja byli. Ukliučycie liohiku...
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

U biełarusaŭ Polščy byli pryčyny nie hałasavać za Tšaskoŭskaha17

U biełarusaŭ Polščy byli pryčyny nie hałasavać za Tšaskoŭskaha

Usie naviny →
Usie naviny

Prahramistka ź Minska: Ja zarablaju 12 tysiač rubloŭ u miesiac. Pry hetym praktyčna ŭvieś chatni pobyt na mnie11

«Jak kupiła sukienku na śmierć 38 hadoŭ tamu, tak i lažyć». Babula ź vioski pakazała svoj kufar1

U Biełarusi chočuć pastrožyć praviły vydačy pazyk

Vy kažacie, što ŠI zamienić čałavieka? Vy nie razumiejecie natury čałavieka3

Azaronak napisaŭ pra palitemihranta — paśla hetaha brata i baćku taho kinuli za kraty6

Navukoŭcy raskryli tajamnicu rudych katoŭ, jakaja nie davała spakoju dziesiacihodździami3

«Kupałaŭcy» anansavali apošniuju ŭ siezonie premjeru — raskazvajem, pra što budzie novy śpiektakl «Valizka»

Ihar Sierhiejenka pieradaŭ Papu abraz u padarunak ad Łukašenki8

Budaŭnictva kaštavała 60 miljonaŭ jeŭra. Što ŭnutry novaha mižnarodnaha vystavačnaha centra ŭ Minsku FOTY4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U biełarusaŭ Polščy byli pryčyny nie hałasavać za Tšaskoŭskaha17

U biełarusaŭ Polščy byli pryčyny nie hałasavać za Tšaskoŭskaha

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić