Hramadstva

Pamior Aleh Uljanaŭ

«Praktyčna ŭsie svaje zaniatki pieratvaraŭ u teatralizavanyja pakazy, vyklikajučy ŭ słuchačoŭ pačućcio zahłybleńnia ŭ prablemu», — paviedamlajecca ŭ niekrałohu pra vykładčyka fakulteta fizičnaha vychavańnia Mahiloŭskaha dziaržuniviersiteta.

17 kastryčnika pajšoŭ z žyćcia vieteran fakulteta fizičnaha vychavańnia, dacent kafiedry spartyŭnych i miedyka-bijałahičnych dyscyplin Mahiloŭskaha dziaržaŭnaha ŭniviersiteta Aleh Ivanavič Uljanaŭ, paviedamlaje sajt univiersiteta.

Fota: msu.by

Aleh Uljanaŭ naradziŭsia 16 lipienia 1947 hoda ŭ horadzie Usuryjsk Prymorskaha kraju. U 1970 hodzie skončyŭ Biełaruski dziaržaŭny instytut fizičnaj kultury i byŭ nakiravany na pracu ŭ Mahiloŭski mašynabudaŭničy instytut (1970—1972). Niekatory čas pracavaŭ u Mahiloŭskim technałahičnym instytucie (1973—1977).

Z 1978 hoda — staršy vykładčyk kafiedry fizičnaha vychavańnia Mahiloŭskaha dziaržaŭnaha piedinstytuta imia Arkadzia Kulašova (1978—1986), paźniej — namieśnik dekana fakulteta fizičnaha vychavańnia (1987—1994), zahadčyk kafiedry mietodyk vykładańnia spartyŭnych dyscyplin (2002—2013), dacent kafiedry mietodyk vykładańnia spartyŭnych dyscyplin (2014— 2017), dacent kafiedry spartyŭnych i miedyka-bijałahičnych dyscyplin (2018—2023).

«Vydatny piedahoh, Aleh Ivanavič praktyčna ŭsie svaje zaniatki pieratvaraŭ u teatralizavanyja pakazy, vyklikajučy ŭ słuchačoŭ pačućcio zahłybleńnia ŭ prablemu. Vysokaja emacyjnaść, biezdakornaja łohika vysnoŭ, malaŭničyja prykłady rabili jaho lekcyi jarkimi i zapaminalnymi», — havorycca ŭ niekrałohu VNU.

Pryrodžanaja intelihientnaść i chvackaje pačućcie humaru dazvalali Alehu Ivanaviču zhładžvać samyja vostryja vuhły i miryć samych zaŭziatych apanientaŭ. Vyklučnaja pracazdolnaść, umieńnie nie prosta zacikavić, a zachapić i pavieści za saboj zrabili jaho biezumoŭnym lidaram u svajoj halinie navuki i ŭ piedahahičnaj dziejnaści.

Aleh Uljanaŭ nie abmiažoŭvaŭ koła svaich intaresaŭ sportam, jakomu pryśviaciŭ usio žyćcio, vydatna raźbiraŭsia ŭ mastackaj litaratury, žyvapisie, pakinuŭ paśla siabie vielizarnuju kolkaść vieršaŭ.

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Ja skazaŭ na videa, što mianie nie katujuć — na toj momant heta było praŭdaj. A praź dźvie hadziny mianie źbili». Ukrainski žurnalist dva hady pravioŭ u rasijskim pałonie — voś što jon pieražyŭ1

«Ja skazaŭ na videa, što mianie nie katujuć — na toj momant heta było praŭdaj. A praź dźvie hadziny mianie źbili». Ukrainski žurnalist dva hady pravioŭ u rasijskim pałonie — voś što jon pieražyŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Aŭtar rasijskaha «Kommiersanta» vybačyŭsia pierad Łukašenkam za toje, jak apisaŭ jahony pryjezd na parad17

«Ženia ŭ nas nohi straciŭ». Na parad u Minsk pryjechali vahnieraŭcy-biełarusy — raskazvajem, chto jany20

Praŭładnyja kanały aburylisia pavodzinami padletkaŭ padčas salutu ŭ Mahilovie. Dziaŭčatak užo znajšli siłaviki19

Stała viadoma, što budzie z zakrytym «Domam kino» u Minsku4

Krepaści, kanały i łunajučyja skały. Kudy pajechać z Hrodna na vialikija majskija vychadnyja4

Rasija zakryje nieba nad Kapuścinym Jaram. Raniej tak rabili pry atacy «Arešnikam»

Maksim Niedasiekaŭ vystaviŭ na prodaž mašynu. Śćviardžaje, što choča nabyć nieruchomaść8

Jeŭrapiejskija lidary pryjechali ŭ Kijeŭ

U Žyrovicach daščentu raźbirajuć baročnuju carkvu XVIII stahodździa9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja skazaŭ na videa, što mianie nie katujuć — na toj momant heta było praŭdaj. A praź dźvie hadziny mianie źbili». Ukrainski žurnalist dva hady pravioŭ u rasijskim pałonie — voś što jon pieražyŭ1

«Ja skazaŭ na videa, što mianie nie katujuć — na toj momant heta było praŭdaj. A praź dźvie hadziny mianie źbili». Ukrainski žurnalist dva hady pravioŭ u rasijskim pałonie — voś što jon pieražyŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić