Zdaroŭje

Doktar raskazaŭ, ci daduć balničny biez tempieratury

Pacyjent, jaki adčuvaje niedamahańnie, i pry adsutnaści pavyšanaj tempieratury moža atrymać balničny, raspavioŭ hałoŭny doktar Bresckaj abłasnoj kliničnaj balnicy Alaksandr Karpicki, piša BiełTA.

Ilustracyjnaje fota «Naša Niva»

Jon paćvierdziŭ, što vonkavyja prykmiety — ślozaciačeńnie, zakładzienaść nosa, pačyrvanieńnie horła — źjaŭlajucca padstavaj dla taho, kab balničny byŭ vydadzieny navat u tym vypadku, kali ŭ pacyjenta niama pavyšanaj tempieratury. «Tempieratura — heta adzin ź simptomaŭ, jaki byvaje pry prastudnych, virusnych zachvorvańniach», — skazaŭ Alaksandr Karpicki.

Kamientujučy mierkavańnie ab tym, što rabotniku vydajuć balničny tolki pry najaŭnaści pavyšanaj tempieratury, jon zaŭvažyŭ, što nijakich instrukcyj dziejničać takim čynam u miedykaŭ niama.

«Pačynajučy sa studenckaj łavy i dalej padčas pracy nichto pra heta nie kaža. Mabyć, u narodzie isnuje takoje mierkavańnie», — zaŭvažyŭ jon.

Razam z tym, praciahnuŭ Alaksandr Karpicki, časam na pryjom da doktara prychodziać niesumlennyja pacyjenty, i heta taksama treba razumieć. Kali doktar bačyć, što pacyjent simuluje, jon spytaje ŭ jaho pra tempieraturu.

Pieršy namieśnik načalnika Hałoŭnaha ŭpraŭleńnia pa achovie zdaroŭja Minskaha abłvykankama Zinovij Hozman zaŭvažyŭ, što pry vydačy listkoŭ niepracazdolnaści situacyi razhladajucca indyvidualna.

«Listok niepracazdolnaści dajecca i pa kliničnych, i pa epidemijałahičnych pakazańniach», — adznačyŭ jon.

U takich vypadkach miedyki mohuć pacikavicca, kim pracuje pacyjent. Adna sprava, kali heta ajcišnik, jaki pracuje dystancyjna z domu, inšaja sprava — vychavalnik u dziciačym sadku, jakomu balničny, vidavočna, patrebny, kab vylečycca i nie zaražać u hety čas dziaciej.

«Kali pacyjent adčuvaje, što jon chvory, i jamu nie vydajuć listka niepracazdolnaści, čamu jon nie źviartajecca da zahadčyka adździaleńnia abo da načmieda palikliniki? — zadaŭsia pytańniem Zinovij Hozman. — U nas časta pacyjenty pišuć adrazu ŭ Ministerstva achovy zdaroŭja. A pytańnie vyrašajecca vielmi prosta. Zahadčyki adździaleńniem — heta najbolš kvalifikavanyja daktary, jakija vyrašajuć takija situacyi».

Pry niedamahańni z vysokaj tempieraturaj Ministerstva achovy zdaroŭja rekamienduje nie naviedvać ambułatorna-palikliničnuju słužbu, a vyklikać doktara na dom, pry vostrych vypadkach — chutkuju miedycynskuju dapamohu, dadaŭ namieśnik ministra achovy zdaroŭja, hałoŭny dziaržaŭny sanitarny doktar Biełarusi Alaksandr Tarasienka.

«Miedycynskaja dapamoha budzie akazana ŭsim», — skazaŭ jon.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Stała viadoma, pa jakim miechaniźmie śpisvalisia hrošy z bankaŭskich kartak biełarusaŭ padčas maštabnaha zboju7

Stała viadoma, pa jakim miechaniźmie śpisvalisia hrošy z bankaŭskich kartak biełarusaŭ padčas maštabnaha zboju

Usie naviny →
Usie naviny

«Nie chacieli pakutavać ź biełaruskimi kartami na Booking». A ŭ vyniku ledź nie trapili na 400 jeŭra4

Tramp zajaviŭ, što vystupić z važnaj zajavaj nakont Rasii4

Upieršyniu rasijskija vajskoŭcy zdalisia ŭ pałon robatam — navatarskaja apieracyja ŭkrainskaj šturmavoj bryhady7

Samaja darahaja sumačka ŭ śviecie. Sumku dla Džejn Birkin pradali za rekordnyja $10 miljonaŭ

Tramp pachvaliŭ prezidenta Libieryi za anhlijskuju, ale tam heta mova aficyjnaja2

Za adzin viečar try biełaruskija futbolnyja kłuby pieramahli supiernikaŭ z Armienii, Makiedonii i Čarnahoryi. Heta rekord7

U Homieli źjaviŭsia skvier Milicyi. Haradžan nie pytalisia navat farmalna4

Vialikabrytanija i Ukraina padpišuć histaryčnuju damovu ab pastaŭcy tysiač rakiet dla SPA

«Sa studzienia Rasija straciła 100 tysiač sałdat. Zabitymi. Nie ŭsiaho, a zabitymi»8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stała viadoma, pa jakim miechaniźmie śpisvalisia hrošy z bankaŭskich kartak biełarusaŭ padčas maštabnaha zboju7

Stała viadoma, pa jakim miechaniźmie śpisvalisia hrošy z bankaŭskich kartak biełarusaŭ padčas maštabnaha zboju

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić