Ułada1515

Asoby hoda ŭ viersii NN

Zastajucca ludzi, zdolnyja na sapraŭdnyja ŭčynki...

Uklučyŭšy televizar ci prahortvajučy naviny ŭ internecie, my čaściej za ŭsio bačym paviedamleńni pra terakty, technahiennyja i pryrodnyja katastrofy, mańjakaŭ i sieryjnych zabojcaŭ va ŭsich kutkach śvietu. Lik achviaraŭ idzie na tysiačy, i heta mała kaho kranaje. My sutykajemsia z paŭsiudnaj dehumanizacyjaj čałavieka. Jon ź intaresam budzie nazirać za žarściami vakoł źbićcia Bierłuskoni, a biady ŭłasnaha susieda nie pabačyć.

Tym nie mienš, zastajucca ludzi, zdolnyja na sapraŭdnyja ŭčynki.

Takija, jak sioleta ździejśniła Natalla Vasilevič i jejnyja siabry. Pračytaŭšy dopis błohierki Michalinki (Inhi Tatur)
pra prablemy invalidaŭ‑vazočnikaŭ, Vasilevič pačała ŭ internecie zbor srodkaŭ na novuju elektryčnuju kalasku dla žančyny.

I za hod namahańniami, jak praviła, cyničnaj internet‑supolnaści ŭdałosia sabrać nieabchodnuju sumu. Heta realny prykład ludskaj samaarhanizacyi i spačuvańnia čałaviečaj biadzie. Prykład, jak možna zrabić žyćcio lepšym — niachaj i dla adnaho čałavieka. Takija «małyja spravy» macujuć vialikuju nacyju.

Dyrektar centra «Ekumiena», pravasłaŭnaja viernica Natalla Vasilevič nie pieršy hod dapamahaje Kobrynskamu dziciačamu domu. Taksama dziaŭčyna adnoj ź pieršych siarod vypusknikoŭ BDU pastaviła svoj podpis u abaronu adličanaj studentki BDU Taćciany Šapućki. Takija ŭčynki vyklikajuć pavahu.

Dabradziej hoda ŭ internecie — Ihar Machaniok

Samaja viadomaja ŭ śviecie onłajn‑prahrama dla pierakładu Google Translate ŭzbahaciłasia biełaruskaj movaj. Heta pašyraje mahčymaści vykarystańnia movy ŭ siońniašnim śviecie. Ciapier možna aŭtamatyčna pierakłaści ź biełaruskaj na jašče 50 movaŭ. Tak, siońnia hetym resursam karystajecca niamnoha ludziej. Ale i Skarynava «Biblija Ruska» była dastupnaja nie kožnamu.

Inicyjataram biełarusizacyi prahramy byŭ inžynier kampanii Google Ihar Machaniok. Jon biełarus, jaki pracuje ŭ Šviejcaryi. Viadoma, pierakład nie idealny, ale pačatak dadzieny. Zaraz treba budzie tolki ŭdaskanalvać najaŭny pradukt. Adznačajučy Machańka, my adznačajem usich ludziej, jakija biełarusizujuć internet.

U inšych krainach pieravod u elektronny farmat i raźvićcio internet‑pryładaŭ finansujucca ź dziaržaŭnych biudžetaŭ. U nas ža heta talenavityja ludzi robiać sami. Tak, Chviedar Piskunoŭ stvaryŭ pieršy elektronny hramatyka‑paradyhmatyčny słoŭnik biełaruskaj movy «Paradyhma», a taksama prahramu pravierki arfahrafii «Litara». Siarhiej Čarnavoki pierakłaŭ na biełaruskuju movu interfiejsy Huhła, internet‑encykłapiedyi Vikipiedyja, a taksama sacyjalnaj sietki Fejsbuk. Prahramist ź Lidy Aleh Azaroŭski samastojna raspracavaŭ biełaruska‑rasijska‑biełaruski pierakładčyk «Biełazar».

Biełarusizacyja Interneta daje budučyniu biełaruskaj movie i kultury.

Śpiavak hoda — Alaksandr Rybak

Uradženiec Biełarusi Alaksandr Rybak staŭ pieramožcam piesiennaha konkursu «Jeŭrabačańnie». Ale vystupaŭ chłopiec nie za Biełaruś, a za dalokuju Narviehiju. Pośpiech Rybaka prymusiŭ biełarusaŭ zadumacca nad prablemaj nacyjanalnaj identyčnaści. A pieśnia «Kazka» stała sapraŭdnym chitom, jaki hraje na mabiłach. Rybak pražyŭ amal usio śviadomaje žyćcio ŭ Narviehii, ale zachavaŭ vydatnaje biełaruskaje vymaŭleńnie. Jahonaj «Kupalincy» padpiavaŭ navat Łukašenka.

Viazień hoda — Mikałaj Aŭtuchovič

Ad lutaha ŭ śledčym izalatary na Vaładarcy znachodzicca vaŭkavyski pradprymalnik Mikałaj Aŭtuchovič. Jahony aryšt nahadvaŭ scenu z bajevika. Aŭtuchoviču ŭvieś čas mianiali abvinavačvańni, nichto nie razumieŭ, za što ž jaho aryštavali. Tolki praz paŭhoda vaŭkavysca abvinavacili ŭ padrychtoŭcy terakta suprać staršyni Hrodzienskaha abłvykankama Uładzimira Saŭčanki i namieśnika ministra pa padatkach i zborach Vasila Kamianka. Sam Aŭtuchovič i jahony tavaryš Uładzimir Asipienka ličać, što ich pieraśledujuć za antykarupcyjnuju dziejnaść. U źniavoleńni Aŭtuchovič pravioŭ trochmiesiačnuju haładoŭku.

Zalacańnie hoda — Pavieł Łatuška

Pryznačeńnie na pasadu ministra kultury Paŭła Łaŭtuški stała łahičnym praciaham abvieščanaj uładami palityki libieralizacyi. Małady, jeŭrapiejski, biełaruskamoŭny ministr. Ale kostku nacyjanał‑demakratam kinuli znoŭ u śfiery kultury. Źjaŭleńnie biełaruskamoŭnaha ministra transpartu ci abarony mieła b kudy bolšy rezanans.

Spartsmien hoda — Viktoryja Azaranka

Śvietłavałosaja dvaccacihadovaja dziaŭčyna z vyhladam madelki sioleta stała samaj paznavalnaj našaj suajčyńnicaj u śviecie. Viktoryja Azaranka vyjhrała try turniry ź sieryi VTA i ćviorda ŭvajšła ŭ dziesiatku najlepšych tenisistak śvietu. Svoj charaktar Azaranka prademanstravała na vynikovym turniry ŭ Katary, kali hulała z traŭmaj, praz bol i ślozy, ale ŭparta admaŭlałasia zdavacca.

Siabar hoda — Silvijo Bierłuskoni

Sioleta Łukašenka sustrakaŭsia nie tolki z azijackimi, paŭdniovaamierykanskimi i afrykanskimi i rasijskimi liderami, ale i ź jeŭrapiejskimi. Až dvojčy jon spatkaŭsia z charyzmatyčnym italjanskim premjeram Silvijo Bierłuskoni — u Rymie i ŭ Minsku. Padčas pryjezdu ŭ Biełaruś Bierłuskoni zalapiŭ u razmovie z Łukašenkam: «Vaš narod vas lubić, pra što śviedčać vyniki vybaraŭ». Ciaham hoda Bierłuskoni traplaŭ i ŭ inšyja skandały: to ź dziaŭčatami na vile złoviać, to z žonkaj raźviadziecca, to tvar jamu razabjuć.

Paranoja hoda — Viktar Marcinovič

Raman žurnalista Viktara Marcinoviča «Paranoja» niečakana byŭ zabaronieny dla prodažu ŭ Biełarusi. Naŭrad ci heta admoŭna adbiłasia na kamiercyjnym pośpiechu: pračytać «Paranoju», što trapiła ŭ «čorny śpis», zachacieli mnohija. A sam raman Marcinoviča pra Minsk, kachańnie i žyćcio va ŭmovach dyktatury.

Šafior hoda — Andrej Aramnaŭ

Časta niečuvanyja pośpiechi kružać hałavu maładym ludziam. Tak stałasia z alimpijskim čempijonam pa ciažkaj atletycy Andrejem Aramnavym. Milicyja dvojčy zatrymlivała Aramnava pjanym za rulom aŭto. Spravu pieradali ŭ sud. Atleta aštrafavali, pazbavili pravoŭ i prezidenckaj stypiendyi. Na sudzie Aramnaŭ paabiacaŭ: «Ja bolej tak nie budu». Moža, pavierym?

Achviarnaść hoda — Alaksandr Marficki i Alaksandr Žuraŭlevič

Pałkoŭniki Alaksandr Marficki i Alaksandr Žuraŭlevič achviaravali saboj, kab vyratavać žyćci hledačoŭ avijašou ŭ polskim Radamie. Biełaruskija lotčyki, adčuŭšy, što samalot padaje, vyrašyli nie katapultavacca, a adlacieć dalej ad ludziej. Uratavacca mužčyny nie zmahli. Viečnaja słava hierojam!

Karol hoda — Siarhiej Michałok

«Rok‑karonu» sioleta zasłužana atrymaŭ «Lapis Trubiackoj». Na fonie Siarhieja Michałka i kampanii inšyja biełaruskija muzyki ŭ 2009 hodzie vyhladali blakła. Čaho varty adzin kancert u Pałacy sportu, dzie ŭpieršyniu ŭ Biełarusi byŭ vykanany zabaronieny chit Belarus Freedom.

Siurpryzmejkier hoda — Piotr Prakapovič

U 2009 hod biełarusy ŭvajšli z devalvacyjaj u 20%. A bažyŭsia ž staršynia Nacbanka Piotr Prakapovič i jašče vyšejšyja słužbovyja asoby, što padzieńnia rubla nie budzie! U pieršyja dni hoda ludzi kinulisia skuplać u kramach pobytavuju techniku i meblu. Čakali druhoj, treciaj devalvacyi. Ale astatak hoda prajšoŭ spakojna. U tym liku, dziakujučy stabilizacyjnym kredytam, jakija bralisia jak na Uschodzie, tak i na Zachadzie. Takaja cana čarki i skvarki.

Antydoktar hoda — Valancina Kačan

Hałoŭny sanitarny doktar krainy Valancina Kačan uparta admaŭlała najaŭnaść u Biełarusi epidemii hrypu. Adsutnaść aficyjnaj infarmacyi sparadziła epidemiju paniki. U listapadzie ludzi chadzili pa vulicach u paviazkach. Sioletni hryp najciažej pieranosili maładyja ludzi. Realnaja kolkaść jaho achviaraŭ tak i nieviadomaja. A niezaležnyja ŚMI za abjektyŭnaje aśviatleńnie situacyi z hrypam i pnieŭmanijaj atrymali papiaredžańni ad Ministerstva infarmacyi.

Pamiłavany hoda — Aleh Pralaskoŭski

Pamiłavany Łukašenkam Aleh Pralaskoŭski ŭznačaliŭ Mininfarmacyi. Niekali hety čałaviek zasudziŭ «Narodnuju volu» na 27 miljonaŭ rubloŭ, a ź jahonaj lohkaj ruki z padručnikaŭ pa litaratury byli skaročanyja tvory «piśmieńnikaŭ‑nacyjanalistaŭ» — Kupały, Bykava, Baradulina. Pralaskoŭskaha kinuli na adkazny ŭčastak pad prezidenckija vybary‑2010.

Rekruty hoda — Ivan Šyła, Franak Viačorka, Źmicier Chviedaruk

Sioleta ŭ vojska byli pryzvanyja Franak Viačorka, Ivan Šyła (na fota), Źmicier Chviedaruk i inšyja maładyja palityki. Łukašenkaŭcy spadziavalisia ich łakalizavać, źmienšyć ichniuju aktyŭnaść, a nie vyjšła. U vojsku kožny z chłopcaŭ nie prosta sprabavaŭ vyžyć, ale i zmahaŭsia za pravy sasłužboŭcaŭ. I Minabarony raz za razam išło na sastupki. Nichto z palitpryzyŭnikoŭ nie złamaŭsia, kožny adstajaŭ prava karystacca ŭ vojsku biełaruskaj movaj.

Kambinatar hoda — Anatol Laŭkovič

Staršynia sacyjał‑demakatyčnaj partyi Anatol Laŭkovič sioleta traplaŭ u historyi. U pieršy raz — kali rassypaŭsia ŭ kamplimientach aficyjnaj uładzie ŭ intervju haziecie «Sovietskaja Biełoruśsija». Heta ledź nie kaštavała Laŭkoviču miesca staršyni partyi. U druhi raz Laŭkovič trapiŭsia na liście da lidera partyi «Spraviedlivaja Rośsija» Siarhieja Mironava, dzie vystupaŭ bolšym intehrataram za Łukašenku i prapanoŭvaŭ stvaryć hramadskuju pałatu sajuznaj dziaržavy. Afiera, vartaja Astapa Bendera.

Cudatvorca hoda — Usejn Bołt

Jamajski biahun Usejn Bołt na čempijanacie śvietu ŭ Bierlinie vyjhraŭ stomietroŭku z fantastyčnym vynikam — 9,58 siekundy! Tryumf čałaviečaha cieła.

Kamientary15

Ciapier čytajuć

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan7

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan

Usie naviny →
Usie naviny

Zialenski prapanavaŭ pravieści trochbakovuju sustreču z Pucinym i Trampam

Šrajbman: Ciapierašnija kanflikty ŭ apazicyi ŭžo mała kaho cikaviać14

Rabotniki MNS vyratavali na pažary sabaku i kata, a potym zrabili im štučnaje dychańnie

Vałancior «Viasny» Čapiuk raskazaŭ, jak jaho zatrymaŭ HUBAZiK adrazu na vychadzie z kałonii i jak dapytvali pra Mikołu Dziadka2

14-hadovaja Vika admoviła ŭ seksie — i heta stała pryčynaj panažoŭščyny, u jakoj zahinuli čaćviora padletkaŭ u Bajkalsku11

Na bietonnym zavodzie ŭ Homieli zahinuŭ kiroŭca cemientavoza

«Tydzień u Brazilii, dzie ciabie abrabujuć, abo dva tydni ŭ biaśpiečnaj Biełarusi». Pa što zamiežniki jeduć u našu krainu6

Ukraina atakavała technapark i zavod pa vytvorčaści bieśpiłotnikaŭ u Padmaskoŭi1

Biełaruś pieranosić vučeńni «Zachad-2025» z zachodnich miežaŭ uhłyb krainy18

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan7

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić