Kultura11

Jeŭraskandału — nie!

Palitkarektnaść znoŭ u modzie. Hod paśla taho, jak u budynku Jeŭraparłamienta, u Bruseli, u honar staršynioŭstva Čechii ŭstalavali skulpturna-hrafičnuju kampazicyju Davida Černaha, jakaja adnym zasabam zdoleła abrazić bolšaść krainaŭ Jeŭropy, sioletniaja skulptura — užo ŭ honar ispanskaha staršynioŭstva, — uzor vytrymanaści i niejtralnaści. Instalacyja ispanskaha mastaka Danieła Kanahara, jakaja maje nazvu Travesias («Skryžavańni»), ujaŭlaje saboj videaekran u formie pakručastaj 30-mietrovaj stužki, na jakim milhaciać čałaviečyja postaci i tvary.

Letaś usio było bolš strakata. Nahadajem: tady ŭ budynku jeŭraparłamienta ŭstalavali mastackuju kampazicyju, jakuju kuryravaŭ češski mastak David Černy. U stvareńni kampazicyi ŭziała ŭdzieł 27 mastakoŭ z 27 krainaŭ: jany zrabili instalacyi, karykatury, skulptury pra toje, jak ich krainy časta — i pamyłkova — ujaŭlajuć zamiežniki. Choć meta Černaha była vyśmiejać stereatypy, ale ž tvor mastactva vyklikaŭ najpierš abureńnie.

Naprykład Polšča — jakuju časta malujuć jak samuju kansiervatyŭnuju krainu ES — była «pradstaŭlenaja» ŭ kampazicyi karykaturaj, na jakoj ksiandzy i manaški ŭstaloŭvali viasiołkavy ściah hiej-ruchu. Bałharyja była vyjaŭlenaja ŭ vyhladzie vialikaha ŭnitaza (namiok na pieravałačny punkt dla susiedniaj Turcyi). A Brytanija dyk zusim adsutničała (brytancy, maŭlaŭ, jeŭraintehracyi nie radyja). I hetak dalej u toj ža maniery: Černy prymudryŭsia abrazić navat nie-siabra Jeŭrasajuza, Respubliku Biełaruś. Na karykatury, jakaja ŭvasablała Litvu, piać advažnych vajskoŭcaŭ sikali praź dziaržaŭnuju miažu na ŭschod (to bok pavodle ŭsich mapaŭ na terytoryju RB).

Razhareŭsia skandał. Choć biełarusy i litoŭcy ŭ sud nie padali, a voś bałharskija pradstaŭniki ŭ Bruseli vykazali publičnaje abureńnie, i navat chacieli paskardzicca ŭ mižnarodny sud za ačernieńnie nacyjanalnaha honaru.

Sioleta ž jeŭraŭłady vyrašyli nie ekśpierymientavać – prajekt instalacyi ŭzhadniaŭsia zahadzia: jak paviedamlaje navinovaje ahienctva «Rejter» prysutnyja na adkryćci mastackaj instalacyi jeŭračynoŭniki navat pachvalili mastaka, adznačyŭšy, što toj svajoj skulpturaj nie spravakavaŭ «nijakaha dypłamatyčnaha skandału», i nazvali jaho videastžku «cikavym tvoram».

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»32

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»

Usie naviny →
Usie naviny

Stała viadoma, za što hod tamu sudzili Volhu Bondaravu11

Iran staŭ bić pa adździaleńniach amierykanskich bankaŭ na Blizkim Uschodzie1

U Rečyckim rajonie źbirajucca źnieści prypynak z admietnaj mazaikaj2

«Žančyny śpiašajucca pa kaśmietyku, a ja — pa vudy». Miedsiastra ź Viciebska bolš za 15 hadoŭ zajmajecca rybałkaj1

U Čornym mory atakavali hrečaski tankier, jaki išoŭ u Rasiju2

U Dobrušskim rajonie ŭpaŭ čarhovy bieśpiłotnik. Ludzi čuli vybuchi2

Źjaviłasia VIDEA, jak vyhladaje načny Minsk z vyšyni ptušynaha palotu1

Dzivosnaje viartańnie. Jak u Alpach adradzili źnikłych ptušak1

«Ja dziakuju Bohu, što kraina, ź jakoj vy vajujecie, siońnia nie vorah Vienhryi». Orban adkazaŭ Viktaru Juščanku na jahony adkryty list19

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»32

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić