Śviet44

Vienhryja i Słavakija admovilisia pastaŭlać snarady Ukrainie

Kiraŭniki MZS Vyšahradskaj čaćviorki razyšlisia ŭ pohladach na vajskovuju dapamohu Ukrainie. Praha i Varšava vystupajuć za nieabchodnaść jaje ŭzmacnić, Budapiešt i Bracisłava — suprać, piša Deutsche Welle.

Zdymak ilustracyjny. Fota: AP 

Sustreča kiraŭnikoŭ MZS krain Vyšahradskaj čaćviorki, jakaja prajšła ŭ Prazie 21 sakavika, čarhovy raz zaśviedčyła adroźnieńni ŭ padychodach Vienhryi, Polščy, Słavakii i Čechii da spravy vajskovaj dapamohi Ukrainie, jakaja adbivaje ahresiju Rasii.

Jak paviedamlaje «Radyjo Praha», kiraŭnik češskaj dypłamatyi Jan Lipaŭski ličyć nieabchodnym pavialičyć padtrymku Ukrainie va ŭsich halinach, uklučajučy vajskovuju dapamohu. Pavodle jaho, u intaresach usiaho rehijonu, kab rasijskaja armija zastavałasia jak maha dalej ad jahonych miežaŭ.

«Jeŭropa siońnia ŭ niebiaśpiecy, i nieabchodna ŭmieć na heta reahavać», — zajaviŭ Lipaŭski. Kiraŭnik MZS Čechii nahadaŭ, što šerah dziaržaŭ, u tym liku i Polšča, dałučylisia da češskaj inicyjatyvy pa zakupcy dla Ukrainy bojeprypasaŭ u krainach pa-za miežami ES.

«My vielmi radyja ŭnieści svoj układ nie tolki ŭ finansavych adnosinach, ale i ŭ vielmi efiektyŭnuju łahistyčnuju apieracyju, kab bojeprypasy zmahli trapić tudy, kudy treba — na front», — adznačyŭ ministr zamiežnych spraŭ Polščy Radasłaŭ Sikorski.

U svaju čarhu, kiraŭniki MZS Vienhryi i Słavakii Pieter Sijarta i Juraj Błanar zajavili, što ich krainy nie buduć pastaŭlać zbroju Ukrainie. Błanar, u pryvatnaści, patłumačyŭ svaju pazicyju tym, što, na dumku Bracisłavy, kanflikt va Ukrainie «nie maje vajennaha vyrašeńnia».

«Što dla nas vielmi važna — heta toje, što my pavinny zmahacca za našy nacyjanalnyja intaresy. Jak vy, mahčyma, viedajecie, Słavakija vielmi zaležyć ad hazu i jadziernaha paliva z Rasii», — adznačyŭ palityk.

Kiraŭnik MZS Vienhryi nahadaŭ, što jahonaja kraina «nie pastaŭlała i nie budzie pastaŭlać nijakuju zbroju Ukrainie», a taksama nazvaŭ «niebiaśpiečnymi» zajavy z nahody mahčymaha ŭvodu zamiežnych vajskovych kantynhientaŭ va Ukrainu. 

Kamientary4

  • anatam
    22.03.2024
    Dvie putinskije ša...vy...
  • Amiń
    22.03.2024
    Kaniec vyšahradskaj hrupie
  • Kustaš
    25.03.2024
    Vieśma dosadno, choć mnie i nie padabajecca ich rašeńnie, ale heta suvierennyja krainy, jany nie brali na siabie abaviazkaŭ pa dapamozie Ukrainie (u adroźnieńnie ad padpisantaŭ Budapieštskaha miemaranduma) i majuć prava na svajo rašeńnie. I nie sprava mižnarodnych arhanizacyj da ich leźci i niekaha sudzić. Nastupstvy ich rašeńnia - ich adkaznaść. Kaliści im nie dapamohuć. 
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

U Ofisie Cichanoŭskaj pracuje vykładčyk z Danii. Jon raskazaŭ, čamu kinuŭ kamfortnaje žyćcio i zaniaŭsia biełaruskaj spravaj20

U Ofisie Cichanoŭskaj pracuje vykładčyk z Danii. Jon raskazaŭ, čamu kinuŭ kamfortnaje žyćcio i zaniaŭsia biełaruskaj spravaj

Usie naviny →
Usie naviny

Na vučeńniach «Zachad-2025» buduć adpracoŭvać udary taktyčnaj jadziernaj zbrojaj i «Arešnikam»17

Muravanku Chraptovičaŭ u Ščorsach vystavili na aŭkcyjon. Kolki kaštuje2

Ci pryjdzie narešcie na nastupnym tydni ciapło3

73-hadovuju minčanku asudzili za ŭdzieł u pratestach i dadali ŭ śpis «ekstremistaŭ»7

U Rumynii siońnia prachodzić vyrašalny tur prezidenckich vybaraŭ4

Rasija zapuściła rekordnuju kolkaść dronaŭ pa Ukrainie

«Inviestycyi ŭ štučny intelekt skončacca chałodnym dušam». Prahnoz IT-biznesmiena Chamianka3

Mieksikanski karabiel sutyknuŭsia z Bruklinskim mostam. Jość paciarpiełyja VIDEA6

Na Jeŭrabačańni vyjhrała Aŭstryja8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Ofisie Cichanoŭskaj pracuje vykładčyk z Danii. Jon raskazaŭ, čamu kinuŭ kamfortnaje žyćcio i zaniaŭsia biełaruskaj spravaj20

U Ofisie Cichanoŭskaj pracuje vykładčyk z Danii. Jon raskazaŭ, čamu kinuŭ kamfortnaje žyćcio i zaniaŭsia biełaruskaj spravaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić